Libanon sa po štvrtom kole parlamentných volieb zrejme zbavil sýrskeho vplyvu. Vo voľbách do 128-členného parlamentu väčšinu získali protisýrske sily, ktoré stáli za vlnou demonštrácií. Tie na jar dostali z krajiny sýrskych vojakov a tajných agentov, ktorí ovládali krajinu 30 rokov.

Novým premiérom bude podľa volebných výsledkov aj blízkych priateľov citovaných agentúrou AFP Saad Harírí, syn zavraždeného expremiéra Rafíka Harírího. Práve jeho smrť a podozrenie, že za ňou bola sýrska tajná služba, spustili takzvanú cédrovú revolúciu. Americká administratíva si ju pripísala na zoznam podobných revolúcií hlavne v postsovietskych republikách a označila ju za dôkaz, že demokratizácia Blízkeho východu je dobrý projekt.

Libanonom však zrejme naďalej budú zmietať náboženské rozpory, ktoré ho zvnútra rozkladali. Žiadne z politických zoskupení totiž nedostalo dosť hlasov na to, aby zmenilo libanonskú ústavu. Tá udržiava komplikovaný systém rozdelenia moci tak, že ani jedna z libanonských náboženských skupín síce nie je mimo politického diania, ale všetky majú pocit, že sú ukrátené.

Libanon sa pravdepodobne nezbaví ani prezidenta Emila Lahúda, ktorý je v kresle zásluhou Sýrie. Tá presadila, že jeho volebné obdobie sa predĺži o dva roky. Ak to Lahúd nevzdá sám, v novom parlamente nebude dosť hlasov na jeho odvolanie.

Cesta k demokracii bude ešte dlhá. Už v posledných dvoch kolách volieb sa prejavili silné rozpory medzi Harírího sunnitským Hnutím zmeny a kresťanskými skupinami vedenými generálom Michelom Aúnom. Hoci sa obe skupiny profilujú ako silne protisýrske, Aún obvinil Harírího z kupovania hlasov, korupcie a ohlásil odchod do opozície. Nenaplní sa tak sen mnohých Libanončanov, aby vo vláde spolu sedeli zástupcovia všetkých náboženských skupín.

Pomerne silnú pozíciu si udržalo aj hnutie Hizballáh. To sa zatiaľ vďaka bratríčkovaniu so Sýriou a podpore verejnosti pre jeho akcie proti Izraelu úspešne vyhýbalo plneniu rezolúcií OSN, ktoré požadovali jeho odzbrojenie. Šíitske hnutie navyše počas volieb úspešne spolupracovalo s Harírího zoskupením: obe strany si podporovali svojich kandidátov, hlavne na úkor Aúnových ľudí. Aún totiž na rozdiel od Harírího ostro vystupoval proti šíitskym milíciám. Ako sa podarí zladiť protichodné záujmy jednotlivých libanonských náboženských skupín, sa ukáže tento týždeň. Mal by sa stretnúť nový parlament a vymenovať podľa tradície šíitskeho šéfa parlamentu. Premiérom bude sunnita a prezidentom zatiaľ zostáva kresťan Lahúd.