Európska únia vstupuje do dosiaľ nepoznanej epochy neistoty. Nemá ústavu, ktorá mala umožniť jej ľahšie fungovanie, rozšírenie sa pre rozbúrenú atmosféru najskôr znemožní, a dočasne nemá rozpočet, ktorý by jej mal umožniť fungovať ďalších sedem rokov.

Veľa diplomatov sa zhoduje, že pokiaľ niekto mal možnosť kompromis dosiahnuť, potom to bol práve luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Jeho šéfovanie v únii sa však končí a v júli ho preberá britský premiér Tony Blair, ktorého predovšetkým Francúzsko, Nemecko, ale aj Belgicko a Luxembursko ostro obviňujú z fiaska summitu a tým aj z prehĺbenia krízy.

Blair, hoci mu málokto dáva veľkú nádej, chce vo "svojom" polroku vlády rozpočtovú zhodu docieliť. A zároveň rozprúdiť diskusiu, aké reformy by mala únia urobiť, aby "lepšie čelila výzvam 21. storočia".

Britský premiér sa chce podľa britskej tlače spoliehať na spojenectvo nových členských krajín, ktoré často súhlasia s britskou víziou liberálnej ekonomiky, nižších daní a menšej ochrany zo strany štátu. "Východoeurópania sú opatrní v obviňovaní nás za úpadok summitu," citoval denník The Financial Times vysoko postaveného pracovníka Blairovho úradu.

Aj tak sa český premiér Jiří Paroubek i jeho poľský kolega Marek Belka krátko po skončení summitu na Britov otvorene hnevali. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda neskrýval sklamanie, ale zároveň podporil Britániu v jej snahe reformovať nákladnú poľnohospodársku politiku.

Pre väčšinu nových členských krajín je totiž návrh zhodený zo stola stále lepším riešením, než žiadny rozpočet. Bez neho sa ich poľnohospodárom nezačnú vyrovnávať príjmy z únie, ktoré sú teraz na úrovni 35 percent toho, čo dostávajú farmári v "starých" členských krajinách.

Blair sa chystá predstaviť svoje vízie pre Európu už tento štvrtok v Európskom parlamente. Podľa denníka Guardian sa bude snažiť Európanov presvedčiť, že nechce všetkým vnútiť len "trhovú" Európu bez "sociálnej" kulisy. Blair sa chce pokúsiť tieto princípy spojiť, aby pracovali spoločne, nie proti sebe.

Oči sa preto začínajú upierať smerom ku Škandinávii. Tá ponúka široké sociálne istoty, ktoré skĺbili s modernými ekonomickými prístupmi. "Švédsko, Fínsko a Dánsko môžu slúžiť ako vzor, ktorý teraz únia potrebuje," hovorí riaditeľ Európskeho centra pre politiku v Bruseli John Palmer.

Podľa mnohých hlasov v Bruseli si Európa na zmenu počká dovtedy, než sa vymenia staré elity zaťažené poslednými neúspechmi a osobnými antipatiami. V Nemecku sa vláda zmení zrejme už v septembri. Francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi sa však mandát končí v roku 2007.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel