O kríze v Európskej únii po krachu bruselského summitu si Gašparovič myslí, že je prekonateľná. Európa by si mala položiť základnú otázku, a to: "Chcem alebo nechcem byť v únii?" hovorí. Dokument, akým bola pripravená euroústava, podľa neho už únia nikdy neutvorí. Mala by ju nahradiť iná zmluva, únia ústavu podľa Gašparoviča nepotrebuje.

Prezident už preštudoval spisy tých pracovníkov svojej kancelárie, ktorých v minulosti evidovala ŠtB. "Zatiaľ zostávajú, pracujú na pôvodných miestach," informoval a dodal, že ide o zložitú záležitosť. Vyjadril rozpaky nad tým, že odkedy Ústav pamäti národa sprístupňuje verejnosti archívy ŠtB, spochybňuje sa ich vieryhodnosť. "Bol by som radšej, keby tie dokumenty boli jednoznačné."

Spochybňovanie dôveryhodnosti záznamov komunistickej tajnej polície môže mať podľa Gašparoviča negatívny vplyv aj na pripravované zverejnenie zoznamov arizátorov židovského majetku za vojnového slovenského štátu. Arizáciu nazval "vráskou na slovenskom tele". Spomínať je pritom podľa neho dôležité, aby sa "do budúcnosti nič také nestalo".

S HZDS podľa vlastných slov Gašparovič nemá konflikt, ale zatiaľ nevidí priestor na možnú spoluprácu, "najmä pokiaľ ide o jej predsedu". Hnutie ako politickú stranu však akceptuje.

Problém nevidí v tom, že presadzuje program Hnutia za demokraciu, ktoré založil. "Nepovažujem to za podporu HZD, ale za podporu jeho programu, ktorého som bol spolutvorcom." (sita, tasr, r)