Potom, čo v noci z piatku na sobotu skončilo fiaskom niekoľkohodinové rokovanie lídrov únie o novom európskom rozpočte na roky 2007 až 2013, začalo sa tvrdé účtovanie. Väčšina kritiky mierila na adresu Veľkej Británie, ktorá sa odmietla vzdať takzvaného britského šeku.

Naopak, nové členské krajiny vrátane Slovenska sú označované za tie, ktoré boli najochotnejšie pristúpiť na kompromis aj za cenu strát. Tesne pred úplným krachom summitu všetkých desať nováčikov podporilo návrh, že sa vzdajú časti príspevkov z rozpočtu. V tej chvíli boli ochotní ustúpiť aj dovtedy odmietaví Holanďania, Švédi, Fíni a Španieli. Británia to však odmietla. Neprešiel ani návrh premiéra Dzurindu, aby sa o rozpočte únia dohodla ešte počas luxemburského predsedníctva na mimoriadnom summite, ktorý by musel byť do konca tohto mesiaca.

"Hanbil som sa, keď som počúval nové členské štáty, chudobnejšie než ostatní, že by súhlasili v záujme dohody zriecť sa časti svojich príjmov z únie," komentoval to luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

Fiasko rokovaní o eurorozpočte môže pre Slovensko znamenať meškanie pri čerpaní peňazí z rozvojových fondov únie. Príprava veľkých regionálnych projektov, ktoré Brusel financuje, trvá 12 až 18 mesiacov, takže rozpočet by sa mal v ideálnom prípade prijať v polovici tohto roka, aby sa fondy mohli začať čerpať hneď od januára 2007.

Čo sa stalo na summite

* únia sa nedohodla na rozpočte,

* proti bolo päť krajín na čele s Britániou, ktorá sa odmietla vzdať svojej zľavy,

* nepomohla ani iniciatíva nováčikov vrátane Slovenska,

* únia predĺžila ratifikáciu euroústavy, rok si dala na premýšľanie,

* únia pokračuje v rozširovaní, ale po summite pribúda hlasov, aby sa tento proces spomalil.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, lk