Výber a príprava slovenských odborníkov pre európsku integráciu
BRATISLAVA 1. februára (SITA) - Posledná hodnotiaca správa Európskej komisie (EK) považuje za problematickú úroveň administratívnych kapacít, ktoré budú zabezpečovať prípravu nášho vstupu do Európskej únie (EÚ), píše denník Sme v rozsiahlom článku Príprav
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
a odborníkov pre európsku integráciu v prílohe Kariéra. Správa Komisie konštatuje, že Slovensko síce dosiahlo "slušný pokrok pri posilňovaní relevantných inštitúcií v niektorých oblastiach, ale celkový pokrok bol obmedzený.“ Malý pokrok v tejto oblasti bol dosiahnutý najmä v poľnohospodárstve, dopravnej politike, regionálnej politike a koordinácii štrukturálnych nástrojov, ako aj pri spolupráci v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Tiež je podľa správy potrebné zásadným spôsobom posilniť inštitúcie a mechanizmy súvisiace s efektívnym a kontrolovateľným riadením finančných prostriedkov EÚ. EK uvítala rozhodnutie vlády zvýšiť počet pracovníkov v oblasti európskej integrácie približne o 1 200 osôb do roku 2002, ktorý je potrebný na posilnenie ešte stále vcelku slabých administratívnych kapacít.
Skúsenosti krajín, ktoré vstúpili do EÚ medzi poslednými, hovoria, že príprave a najmä výberu budúcich zástupcov v EÚ je potrebné venovať dostatočnú pozornosť už minimálne 2-3 roky pred vstupom, pritom, ako pripomína Sme, tieto krajiny boli v oveľa lepšej situácii ako Slovensko, čo sa týka celkovej pripravenosti administratívy na špecifiká EÚ, keďže dlhé obdobie kooperovali s EÚ v rámci EFTA. Práve preto Slovensko bude musieť veľmi zintenzívniť prácu na výbere a príprave odborníkov. Odborníkov pre oblasť európskej integrácie môžeme rozdeliť do troch skupín.
V prvej skupine sú to odborníci potrební pre sekcie európskej integrácie, platobné agentúry a ďalšie inštitúcie, ktoré musíme vybudovať. Druhú skupinu tvoria odborníci, ktorých Slovensko bude musieť delegovať do orgánov EÚ po našom vstupe. Tretiu skupinu tvoria budúci zamestnanci EÚ inštitúcií zo Slovenska, ktorých si však orgány EÚ vyberú samé.
V prvej etape musí prebehnúť komplexná analýza trhu, ktorá sa realizuje správne cielenou mediálnou kampaňou s využitím moderných on-line postupov a techník na prilákanie cieľovej skupiny, ale aj priamym a cieleným hľadaním vhodných kandidátov. U nás zaužívaná riadková alebo iné formy klasickej tlačenej inzercie však podľa Sme nebudú mať potrebnú odozvu v tejto cieľovej skupine. V druhej etape musia byť informácie o prihlásených, ako aj oslovených kandidátoch spracované v elektronickej databáze prehľadným spôsobom, aby mohli byť kedykoľvek efektívne využité. V poslednej etape musí prebehnúť profesionálna selekcia a posúdenie vhodnosti kandidátov pre dané funkcie.
Na Slovensku existuje množstvo odborníkov, ktorí majú profesionálne predpoklady, potrebné skúsenosti a tiež motiváciu a potenciál pre tento druh práce. Dôležité je vedieť ich osloviť a ponúknuť im zaujímavé podmienky na prácu. Veľmi často sa zdôrazňuje nevyhovujúce finančné ohodnotenie pracovníkov v oblasti európskej integrácie, ktoré neumožňuje získanie tých správnych ľudí. Určite platové podmienky sú jedným z dôvodov, ale častejšie sú tam aj iné dôvody ako vysoká stresová zaťaž kvôli nízkemu počtu alebo nekvalifikovanému personálu, nevhodnému rozdeleniu kompetencií a pod.
Slovensko bude musieť tesne pred vstupom delegovať určitý počet zástupcov do orgánov EÚ, pripomína Sme. Výber týchto zástupcov bude kľúčový pre kvalitné zastupovanie našich záujmov v štruktúrach EÚ. Nemôžeme nasledovať praktiky niektorých členských krajín, pre ktoré je EÚ konečnou zastávkou pre doma nepotrebných alebo zavadzajúcich politikov a úradníkov. Títo zástupcovia musia spĺňať nielen jazykové a profesionálne kritériá, ale musia mať aj znalosti o EÚ a s ňou spojených negociačných zručností, tímovej spolupráce, riešenia konfliktov či schopnosť pracovať v multikulturárnom prostredí.
Poslednou skupinou odborníkov zo Slovenska budú odborníci, ktorých si inštitúcie EÚ vyberú samé. Momentálne má každá inštitúcia EÚ vlastné personálne oddelenie, ktoré uskutočňuje vlastný výber svojho budúceho personálu. Uvažuje sa však o vytvorení centralizovaného “EU Recruitment Office“, ktorý spoločný pre všetky inštitúcie. Napriek tomu, že si tento servis EÚ inštitúcie zabezpečujú samé, je v našom záujme, aby kvóty a pozície, ktoré budú vyhradené pre nových členov, boli obsadené čo najväčším počtom Slovákov. Fínsko a Švédsko ešte stále nemajú adekvátne zastúpenie v niektorých inštitúciách.
Tento cieľ je podľa Sme možné dosiahnuť vhodnou prípravou dostatočného množstva odborníkov v EÚ problematike, aby vyhoveli vo výberových konaniach vyhlasovanými EÚ inštitúciami. EÚ inštitúcie každoročne organizujú niekoľko mesačné stáže pre absolventov univerzít z členských, ale aj limitovaný počet z nečlenských krajín EÚ, ktoré sú určitou formou prípravy na prácu v inštitúciách. V Anglicku sa už niekoľko rokov realizuje intenzívny program prípravy vybranej skupiny mladých ľudí pre prácu v EÚ inštitúciách.
Na Slovensku podobný program zatiaľ neexistuje, konštatuje Sme. Z analýzy vzdelávacích programov pre predstaviteľov verejného sektora pracujúcich s problematikou európskej integrácie v krajinách EÚ vyplýva, že tieto programy musia prebiehať štyrmi základnými formami.
Prvou formou sú tréningy zamerané na získavanie a rozvoj vedomostí v problematike EÚ. Tieto môžu prebiehať prostredníctvom prednášok, pravidelných kurzov alebo špecializovaných seminárov. Druhou formou sú návštevy a stáže v inštitúciách EÚ, stálej misii pri ES alebo vládnych inštitúciách v iných členských krajinách EÚ. Treťou formou je tréning zameraný na rozvoj praktických zručností či už komunikačných, negociačných, ale aj manažérskych, ktorý prebieha prostredníctvom simulácií, riešení prípadových štúdií alebo manažérskych hier. Poslednou dôležitou formou je samovzdelávanie prostredníctvom na mieru pripravených brožúr, manuálov, moderných audiovizuálnych a elektronických nosičov.
Vzdelávacie programy o európskej integrácii sa skladajú z niekoľkých úrovní, ktoré musia byť pripravené pre cieľovú skupinu na základe analýzy tréningových potrieb. Prvá úroveň je zameraná na oboznámenie sa s európskymi inštitúciami a jednotlivými politikami. Druhá úroveň je zameraná na podrobnejšie oboznámenie s európskymi inštitúciami prostredníctvom analýzy ich reálneho fungovania. Tretia úroveň sa sústreďuje na porozumenie rozhodovacieho procesu v EÚ. Poslednou úrovňou je rozvoj profesionálnych zručností potrebných zefektívnenie spolupráce, koordinácie a manažmentu v oblasti európskej integrácie, uzatvára denník Sme.