Vo štvrtok v noci sa štátnici rozhodli dať aspoň na rok na ľad dvakrát v referendách zamietnutú euroústavu. A to je všetko na adresu dokumentu, ktorý toľko všetci presadzujú a považujú za kľúčový pre ďalší vývoj a fungovanie únie. Žiadne diskusie o obsahu ústavy, jej prípadnom prepísaní, či rozčlenení na niekoľko častí neboli. Druhým dychom pritom všetci volajú po hlbokej reflexii, ktorá by mala povedať, ktorým smerom sa únia vydá.
To nie je jediný moment pripomínajúci absurdnú drámu európskej politiky. Na otázky, či "priestor na zamyslenie" znamená v podstate elegantné odloženie ústavy navždy, politici väčšinou odpovedali s vášnivým nie. A odkazovali na summit v budúcom roku, keď sa majú všetci k dokumentu vrátiť. Nikto sa pritom nepozastavil nad skutočnosťou, že vzápätí niekoľko krajín oznámilo, že referendá rušia či odkladajú.
Predovšetkým nikto nie je schopný odpovedať na kľúčový problém. Ako pretlačiť dokument vo Francúzsku a v Holandsku, kde ho jasná väčšina odmietla. Zrejme jedinou spásnou nádejou je výmena vlád. V bruselských kuloároch sa preto vtipkuje, že najskôr musí odísť francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý je príliš nepopulárny a príliš spojený s neúspešným referendom. Holandský premiér Jan Peter Balkenende sám naznačil, že súčasný parlament v jeho krajine už nebude ústavu schvaľovať.
Kým ústava je minimálne na rok odložená, s veľkým európskym rozpočtom na roky 2007 až 2013 niečo také politici môžu sotva urobiť.
S vidinou zložitých rokovaní a hrozby, že krachnú podobne ako ústava, sa preto vrcholní európski politici ostentatívne vyhýbali akýmkoľvek výbušným témam, ktoré by mohli ešte viac rozbúriť verejnú mienku v ich krajinách.
Zo záverov summitu sa takmer vytratila pasáž týkajúca sa ďalšieho rozširovania únie. Pre mnoho ľudí je totiž minuloročné rozšírenie zmenou, na ktorú si dosiaľ ťažko zvykajú. Navrhnutý text síce potvrdil, že únia dodrží už uzavreté záväzky. Žiadnu krajinu však priamo nespomína a nehovorí ani o tom, že by únia mala otvárať svoje brány ešte ďalej.
Politici sa viditeľne boja vyslať akýkoľvek dojem, že ústavu, ktorú voliči vyhodili dverami, potajomky vracajú dovnútra oknom. V záveroch summitu sa preto nemala objaviť zmienka o založení európskeho diplomatického zboru a ustanovenie nového postu ministra zahraničia, s ktorým počítala práve nová ústava.
Na čom sa však všetci európski lídri otvorene a bez váhania včera zhodovali, je hodnotenie summitu. Rozhodne patrí medzi najťažšie, plné nervozity a bezradnosti. A jeho "výsledky" o tom svedčili viac ako presvedčivo.
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
