rené hlávky. Dospelé, vyvinuté listy sú voľne postavené a formujú listovú ružicu. Povrch listov je drsnejší, mierne ochlpený, silne rebrovitý. Podobajú sa na vonkajšie listy pekinskej kapusty. Listy, ktoré sa používajú na prípravu surových šalátov, majú nízku energetickú a priemernú nutričnú hodnotu.

Pekinská kapusta sa v posledných rokoch rozširuje aj na Slovensku. Má dlhé listy, ktoré sa viažu do pevnej hlávky. Vnútorné listy sú takmer biele, vonkajšie bývajú tmavšie. Tvar hlávky je podlhovastý, valcovitý, ale sú aj guľaté. Hmotnosť hlávky sa pohybuje medzi 0,3 až 1 kilogramom. Pekinská kapusta má jemnú chrumkavú konzistenciu a o niečo menej výraznú chuť ako hlávková. V porovnaní s ňou obsahuje menej cukrov a celulózy. Obsahuje lyzín. Má harmonické zloženie, preto je vhodná pri všetkých diétach. Používa sa na priamu konzumáciu, najmä v čerstvom stave na šaláty, ale môže sa aj tepelne upravovať, podobne ako kapusta.

Výhodou pekinskej a čínskej kapusty je krátke vegetačné obdobie. Môžeme ich pestovať po všetkých plodinách, ktoré opúšťajú pôdu do začiatku júla, ako následnú plodinu. Keďže ide o rastliny dlhého dňa, nepestujeme ich na jar, lebo by vybiehali do kvetu.

Vyžadujú si kypré, stredne ťažké hlinité pôdy s dostatkom živín a vlahy. Maštaľný hnoj pridáme k predplodine. Na základe chemického rozboru pôdy pred sejbou do nej zapracujeme fosforečné a draselné hnojivá, ako aj časť dusíkatých hnojív. Ak treba, zvyškom dusíkatých hnojív prihnojíme po jednotení a na začiatku tvorby hlávok. Dbáme na to, aby sme pôdu dusíkom neprehnojili.

Tieto plodiny môžeme pestovať z priamej sejby aj z priesad. Na poľné pestovanie konzumných hlávok sa seje osivo od polovice do konca júla. V tomto termíne nevybiehajú do kvetu. Pri miernej teplote a skracujúcom sa dni sa hlávky dobre vyvíjajú a uzatvárajú. Vzdialenosť riadkov od seba býva 0,4 až 0,6 metra. Osivo sejeme do hĺbky 10 až 20 milimetrov. Po vytvorení troch pravých listov porast jednotíme na vzdialenosť 0,2 až 0,4 metra. Od vzchádzania až do zberu porast chránime pred skočkami, kvetárkami, slizniakmi a larvami mlynárika kapustového, a to povolenými prípravkami. Udržujeme ho v nezaburinenom stave a podľa potreby zavlažujeme. Pekinská aj čínska kapusta zakoreňujú plytko, preto pri medziriadkovej kultivácii a okopávke dbáme na to, aby sme korene nepoškodili.

Čínsku kapustu zberáme vtedy, keď rastliny vytvoria bohatú nadzemnú časť, ružicu zdravých a veľkých listov. Listy oberáme odlamovaním. Ponecháme len menšie vnútorné listy. Podobne ako šalát aj čínska kapusta po zbere rýchlo vädne. V chladničke sa uchová iba niekoľko dní. Môžeme ju aj zmraziť ako špenát.

Kapustu pekinskú z poľného porastu zberáme koncom októbra až začiatkom novembra, keď sú hlávky dobre uzatvorené a pevné. Prvé jesenné mrazy ich nepoškodia. Na ploche 100 štvorcových metrov dopestujeme 30 až 50 kilogramov tejto plodiny. Hlávky určené na uskladňovanie musia byť dobre uzatvorené, s hmotnosťou 0,5 až 1 kilogramu. Vtedy ich možno skladovať v pivnici do konca decembra, v chladiarni pri teplote 0,5 až 1 stupňa až do marca. Hlávky vytrhané spolu s koreňom vydržia dlhšie skladovanie.

Autor: Ing. JOZEF FÜLÖP