Monika žije sama s desaťročným synom. Považuje sa za emancipovanú ženu, ktorej zatiaľ žiaden muž nestál za stratu samostatnosti. Minulú jeseň mal jej syn úraz, spadol z bicykla.
Pomohol mu muž, ktorého vídavala na ich ulici. Ošetril mu koleno, odprevadil ho domov a ponúkol sa, že bicykel opraví.
Z náhody sa vyvinul pekný vzťah. Nedávno muž Monike navrhol spoločné bývanie, zároveň sa však priznal s tým, že ho priťahujú malí chlapci, že je pedofil.
Nechal jej neobmedzený čas na rozmyslenie, nenalieha, iba zavolá, či môže prísť. Monika sa zožiera. Priateľ jej chýba, a ešte viac chýba synovi.
Doteraz nenatrafila na nikoho, s kým by si tak dobre rozumela ako s ním, kto by ju tak rešpektoval ako on. Na jednej strane si nevie predstaviť, že práve on by mal patriť medzi pedofilné prípady, na druhej sa bojí, že by niekomu z nich, alebo aj neznámemu, niekedy mohol ublížiť.
Dá sa dôverovať takémuto človeku?
Vystavuje Monika svoje dieťa veľkému riziku?
Ako by sa podľa vás dala situácia riešiť?
Je šanca vybudovať za takýchto okolností plnohodnotný vzťah?
Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotu 18. júna v prílohe VÍKEND. Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk
