ačnú činnosť uzavrieť.

„To by bolo všetko. S písaním kníh skončím,“ povedal päťdesiatštyriročný Stephen King v rozhovore pre Los Angeles Times. Tento výrok mohol privodiť husiu kožu - tentoraz neželanú - miliónom jeho fanúšikov. Bývalý učiteľ angličtiny z Portlandu v štáte Maine sa knihami Carrie, Žiara, Zelená míľa alebo Vrece kostí v priebehu posledných dvadsiatich piatich rokov vypracoval na najúspešnejšieho „strašiča“ celosvetového knižného trhu, ktorý s veľkým majstrovstvom vkomponoval ten najkrvavejší horor do prostredia priemernej americkej domácnosti.

Postoj Stephena Kinga je logický: „Človek odrazu dospeje do bodu, v ktorom vie, že všetky kúty izby už povymetal. Potom sa môžeme len znovu obrátiť tam, kde sme už raz boli, a v podstate sa už len opakovať,“ povedal pre Times. Ako dôkaz uviedol svoju poslednú knihu From A Buick Eight (Príbeh buicku osmičky), ktorá má v Spojených štátoch vyjsť na jeseň. „Vidím to, už keď píšem. Keď budú ľudia čítať Buick Eight, budú pri tom myslieť na Christine. Zasa nejaké nenormálne auto.“ Chce teda radšej skončiť, kým je ešte úspešný. „Človek môže buď ísť ďalej, alebo sa rozhodnúť inak. Ľudia potom budú vravieť: Bol ešte stále v dobrej forme, a aj tak sa rozhodol odísť.“

V skutočnosti je Kingova sláva stále rovnako veľká. Jeho posledný román Chytač snov viedol nielen v amerických rebríčkoch bestsellerov, ale po celom svete. Televízny seriál Rose Red, ktorého literárnu predlohu napísal King, mal minulú sobotu na ABC triumfálnu premiéru s obrovskou sledovanosťou. Pred časom sa King pokúsil vyvliecť z pút vydavateľskej brandže a publikovať jednotlivé kapitoly svojho románu The Plant (Rastlina) výlučne na internete. Online projekt stroskotal na nedostatočnej výdrži čitateľov, ale autorovi popri slušných peniazoch priniesol aj dobrú publicitu a povesť priekopníka.

Všetky tieto malé a veľké úspechy si King vychutnal po tom, čo absolvoval zrejme najťažšiu fázu svojho života. V roku 1999 ho zrazil opitý vodič dodávky a spisovateľ sa z ťažkých zranení zotavoval niekoľko mesiacov. Keď sa uzdravil, nebol si istý, či ešte vôbec dokáže napísať aspoň riadok textu. Prácu na scenári k Rose Red využil ako terapiu. „Práca účinkovala lepšie ako hocijaký liek proti bolesti,“ povedal pre Times. „Už len udržať trištvrte hodiny v ruke ceruzku bolo veľmi namáhavé, ale vracalo mi to život. Vedel som, že musím tie ľady skôr či neskôr prelomiť.“

Publikoval príbeh svojej spisovateľskej červenej nite - On Writing, životopis a konfrontáciu s vlastným alkoholizmom na začiatku osemdesiatych rokov. Do starej formy sa legenda literárneho hororu, stíhaná pochybnosťami a krízami životného zmyslu, vrátila knihami Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona a Chytač snov. A teraz, keď „si znovu dokázal, že vie písať, je čas odísť“, hovorí. EDWIN GRASSMEIER

(Autor je redaktor DPA)