Obnovu mal pod palcom súčasný viceprimátor Jozef Šutka.

Radnicu rekonštruovali od roku 1993. Jej interiér pohltil vyše šesť miliónov korún z prostriedkov mesta, sponzorov a nadácií. "Dvere sú vernou kópiou pôvodných a ukážkou remeselnej práce. Strop je natretý na bielo, no reštaurátori na jeho kúsku za mesiac vydolovali pôvodnú maľbu s Dávidovou hviezdou. Keď raz budú peniaze, môžeme v práci pokračovať," povedal viceprimátor. Na obnovu vonkajšej omietky treba 10 miliónov korún, ktoré chce mesto získať z európskych fondov.

Synagóga je spomienkou na šesťsto šurianskych židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. V predsieni modlitebne odhalili pamätnú tabuľu. Tam, kde bola kedysi skriňa na tóru, je dnes plastika ženy v plameňoch - dielo akademického maliara Viliama Širokého. Šurianska synagóga bude slúžiť na kultúrne podujatia.

Na otvorenie prišiel Oskar Freiwirth (83) z Izraela, ktorý spomínal na svojich priateľov. "V Šuranoch som chodil do židovskej školy. Každý rok sa sem vraciam. Bolo mi smutno, keď bola v synagóge strelnica, väznica či sklad. Bola poslednou zástavkou šurianskych židov pred nástupom do vagónov a je to silný priestor," povedal. Pozná rodákov v Izraeli, ktorí radi spomínajú na Šurany, no iní pre krivdu o tomto meste nechcú ani počuť.

Uctiť si pamiatku obetí holokaustu prišiel do Šurian aj primátor budapeštianskej mestskej časti Nová Pešť Tamas Derce. "Málokto vie, že Nová Pešť je zviazaná so Šuranmi. Založili ju totiž Šuranci, bratia Löwyoví ako osadu k fabrike na výrobu koží. Osada sa rozrástla na štvrť, ktorá je dnes súčasťou hlavného mesta. Z Novej Pešti deportovali 20-tisíc židov, ku ktorým podľa dokumentov patrili aj šurianski," vysvetlil Derce.

(bej)