l jeho finančné výsledky.
Banka totiž každoročne hospodárila s vysokou stratou a nedodržiavala pravidlá obozretného podnikania. Príčinou bola tvorba opravných položiek k zlým úverom. O zatvorení konsolidačnej banky rozhodla v polovici minulého roka vláda. Jej osud spečatil nový prísnejší zákon, ktorého podmienky pri povahe jej činnosti nemôže spĺňať.
Ministrom sa však zdal predaj banky logickým riešením, pretože rovnakú činnosť má na starosti aj agentúra, a tá dokáže pohľadávky z pozície akciovej spoločnosti spravovať efektívnejšie. Agentúra zaplatí za banku symbolickú jednu korunu - kupuje totiž podnik, ktorého majetok má hodnotu mínus 30 miliárd korún.
Konsolidačná banka nebola typickým bankovým subjektom. Vznikla v roku 1993 a odvtedy do nej štát odkladal špecifické pohľadávky. Banka tak zohrala svoju úlohu hlavne pri transformácii ekonomiky. Naposledy sa podieľala na presune úverov pri ozdravovaní štátnych bánk pred privatizáciou.
Slovenská konsolidačná tak má oddnes na starosti pohľadávky v celkovej účtovnej hodnote 111,7 miliardy korún, jej portfólio sa tak zvýšilo o vyše 30 miliárd. Časť pohľadávok, s ktorých splácaním nie sú problémy, a dlhov konsolidačnej banky už vlani na jeseň prešla do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Išlo o takmer sedem miliárd korún.
Pred zrušením tejto banky vláda poverila Fond národného majetku, aby prevzal niektoré dlhy konsolidačnej. Fond jej záväzok voči Všeobecnej úverovej banke, predstavujúci takmer milión korún, už splatil. Do polovice tohto roka ešte bude musieť za Konsolidačnú banku uhradiť takmer rovnakú sumu Slovenskej sporiteľni. Potom môže doplatiť zvyšok z dorovnania majetkovej ujmy, ktorá banke vznikla pri delení majetku bývalej česko-slovenskej federácie. Pôjde však už len o približne stotisíc korún.
JANA BRONDOŠOVÁ
