Na zberaní, spracúvaní a predávaní produktov z tŕstia si postavila biznis firma z Novej Viesky. „Po roku 1990 som odišiel z poľnohospodárskeho družstva a pokúsil som sa podnikať v tejto oblasti. Na Slovensku sme najväčšími producentmi, lepšie zázemie má spracovanie tŕstia v Maďarsku a Poľsku,“ hovorí Eugen Juhász z firmy Nadex. FOTO -AUTOR
Tabuľu s nápisom Trstinová ulica nepriklincovali na posledný dom v Gbelciach náhodou. Za humnom tu majú 180-hektárovú jedinečnú prírodnú rezerváciu Parížske močiare. Práve kvôli trsti sa v príručkách dočítate poznámku, že lokalita nebola dosiaľ dostatočne prebádaná.
„Že by bol Paríž pomenovaný po našich močiaroch?“ žartuje starosta Gbeliec František Kovács. Hneď zakrúti hlavou, aby cudzincov nepriviedol do pomykova.
V erbe majú Gbelčania studňu. „Kedysi sa na týchto miestach páslo veľa hovädzieho dobytka. Na príkaz kráľa Štefana, ktorý vládol z neďalekého Ostrihomu, tu vykopali a kameňom obložili studňu na napájanie. Pomenovanie obce vychádza práve zo spojenia maďarských slov kamenná studňa,“ poukazuje starosta na spätosť s vodou v priereze tunajšej histórie.
„Ako dieťa som sa chodieval na jazero člnkovať a v zime korčuľovať. Tŕstia bolo menej a bolo vidieť na hladinu,“ rozpráva richtár. Vo svojej knižke o dedine zalistuje ešte hlbšie do minulosti: „Polyhistor Matej Bel v roku 1731 napočítal na jazere štyri veľké plávajúce ostrovy.“ Na opačnej strane močiarov je dedinka Nová Vieska. Ostrovy boli neraz jablkom sváru, raz ich zavialo na juh k Gbelciam, inokedy hore k Vieske. Jedni trávu skosili, iní seno zbierali. Hranice medzi obcami boli neúprosné.
Tamojšiu trstinu vyvážali do širokého okolia. Domy, stodoly či chlievy pokrývali strechy zošité zo starostlivo vyrovnaných snopov.
Pre ornitológov sú Parížske močiare jedinečnou lokalitou európskeho významu. Napočítali tam 101 druhov vtáctva! Odhad hniezdiacich párov sa zastavil na čísle 1700.
Ako sa do Podunajskej nížiny dostali Parížske močiare? „Potok, v ktorého nive sú močiare, sa nazýval Páráš. Voda z neho sa odparovala, pretože do neho vtekali termálne pramene. Svoje zrejme spravilo pôsobenie parížskeho inžiniera. V devätnástom storočí viedol práce na odvodňovacom kanáli,“ ozrejmuje zhodu okolností starosta František Kovács.
Na chvíľu sa zdalo, že vzácnej lokalite nadobro odzvoní. Močiar majú Gbelčania radi. Na okraji rezervácie sa chystajú postaviť dvadsaťmetrovú vyhliadkovú vežu s ďalekohľadmi. Ornitológovia dostanú lepšie miesto na pozorovanie v tejto rovinatej oblasti a neobyčajné miesto priláka aj turistov.
JURAJ GERBERY
