ť aj ona samotná. Ak však pretrvávajú, nemôže sa zľava rušiť.
Londýn svoje stanovisko podopiera nasledujúcimi údajmi:
Medzi rokmi 1984 a 2003 bola Británia druhým najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu po Nemecku. Prispela dvakrát viac ako Francúzsko a trikrát viac ako Taliansko.
Bez zľavy by v daných rokoch Británia bola zaplatila 69 miliárd eur, teda 15-krát viac ako Francúzsko a 12-krát viac než Taliansko.
Británia získala v roku 2003 zo spoločného rozpočtu zhruba 6 miliárd eur, Nemecko 10, Francúzsko 13, Taliansko 10 miliárd.
V rokoch 1995 až 2003 získala Británia zo spoločného rozpočtu 108 eur na hlavu, Nemecko 124 eur, Taliansko 151 eur, Francúzsko 208 eur, Dánsko 290 eur a Írsko 747 eur.
V roku 2003 prispelo Nemecko do spoločného rozpočtu čistou sumou 8,57 miliardy eur, Británia 3,75 miliardy, Francúzsko 1,73 miliardy. Medzi čistých príjemcov patrilo napríklad Luxembursko (0,86 miliardy eur), Belgicko (0,74 miliardy eur) či Španielsko (8,45 miliardy eur). V rozmedzí rokov 1984 až 2003 je obrázok prakticky rovnaký.
Pokiaľ ide o dotácie do poľnohospodárstva, poukazuje Británia na to, že predstavujú viac ako 40 percent spoločného rozpočtu, ale ide o odvetvie, ktoré zamestnáva asi päť percent obyvateľstva. Najväčším príjemcom v rozsahu asi 23,6 percenta celkového objemu poľnohospodárskych dotácií bolo v roku 2003 Francúzsko. Španielsko poberá 14,6 percenta agrárnych dotácií, Nemecko 13,2 percenta, Taliansko 12,2 percenta a Británia 9 percent. (čtk)
