FOTO
Svet šprintu má nového kráľa. Po svetovom rekorde nerobí opičky, neskáče saltá, nebije sa do pŕs a nechrlí silné slová - iba sa decentne pousmeje.
Asafa Powell (na snímke TASR) prežíva eufóriu vo svojom vnútri. Nie je Američan. Pred Jamajčanom zabehli nový svetový rekord na 100 m len traja, ktorí nereprezentovali Spojené štáty - Kanaďan Percy Williams (10,3), Nemec Armin Hary (10,0) a Donovan Bailey (9,84), jamajský rodák s kanadským pasom.
Powellov utorňajší svetový rekord 9,77 sa čakal. Prekvapil len jeho doterajšieho držiteľa Tima Montgomeryho podozrievaného, že v septembri 2002 v Paríži zabehol 9,78 za pomoci vtedy ešte nezistiteľných dopingových látok z kalifornského laboratória Balco. "Gratulujem mu k rekordu, ale som šokovaný, že ho utvoril už tak skraja sezóny," cituje Američana agentúra Reuters. Montgomery má momentálne plnú hlavu vlastných starostí - vyšetruje ho Športový arbitrážny dvor. Zrejme preto nepostrehol Powellove tri predchádzajúce výkony v stotinkovom rozmedzí 9,84-9,85 napriek priepastným, až dvadsaťstupňovým rozdielom v poveternostných podmienkach.
Montgomeryho rekord prešiel do histórie prirodzenou cestou skôr, ako ho zrušili. Joe Douglas, bývalý kouč Carla Lewisa, sa potešil: "Som šťastný, že svetový rekord prekonal čistý atlét. Ide naozaj o čistý rekord."
Také tvrdenie v dnešnom predopovanom svete športu môže pripadať odvážne. Asafa Powell je však už aj fyziognómiou iný zjav, nemá kulturistickú figúru Montgomeryho či Greena.
"Je to lewisovský typ, skôr šľachovitý, súmerne rozvinutý," konštatuje slovenský športový vedec a tréner Eugen Laczo. Powell má podľa neho obdivuhodne rozvinutú relatívnu silu vyjadrujúcu pomer k hmotnosti. V televíznom prenose z Atén ho nadchol najmä druhou polovicou stovky: "Úžasne sa odpútal od súperov, lebo vo frekvencii dokázal predlžovať kroky - to je ukazovateľ vysokej úrovne šprintérskej vytrvalosti. Keď raz začne vážne behať dvojstovku, zvládne ju hlboko pod 20 sekúnd a možno zaútočí aj na legendárny rekord Michaela Johnsona 19,32."
Powell je superzjav - má dvadsaťdva rokov a trénuje iba piatu sezónu. Vlani prvý raz zabehol stovku pod 10 sekúnd a zopakoval to deväťkrát. Vyhral všetky preteky okrem jedných - olympijského finále.
Zopár hodín po aténskom svetovom rekorde poskytol rozhovor jamajskej rozhlasovej stanici Klas. "Pred štartom som cítil malý tlak," priznal. "Ale vravel som si: Predsa nemôžeš dva razy po sebe na tom istom mieste zopakovať rovnakú chybu. Poučil som sa z olympiády."
Trénera Stephena Francisa však ani tentoraz nenadchol: "Bol nahnevaný, vyčítal mi, že som bežal kŕčovito." Aký čas mu namerajú, keď pobeží podľa jeho predstáv? Azda 9,6? "Neviem, či je to možné, ale viem, že sa dá bežať aj rýchlejšie ako dnes," uzavrel debatu pokorný syn jamajského kazateľa.
Najbližšie ho čaká jamajský šampionát a potom bude riešiť dilemu, či sa dá zlákať ponukami od organizátorov lukratívnych júlových mítingov, alebo namiesto toho zaradí do programu skrátený blok tréningov. Ak naozaj tak túži po titule majstra sveta, druhá alternatíva je pred augustovým šampionátom v Helsinkách rozumnejšia. "Powellov americký manažér Paul Doyle je atypický, nie vždy hľadí na zisk," pripomína jeho slovenský kolega Alfons Juck.
Čo nasvedčovalo rekordu
ešte nikdy nijaký šprintér nemal takú aktuálnu formu ako teraz Powell, aténska dráha patrí k najrýchlejším na svete, vládli optimálne poveternostné podmienky Čo ho spochybňovalo
bežal pred takmer prázdnym hľadiskom aténskeho Olympijského štadióna, v poli bežcov nemal vyrovnaného súpera, bol pod psychickým tlakom, lebo všetci čakali rekord
