Iránska žena môže byť futbalistkou, ale nie prezidentkou

Osemdesiatdeväť Iránok sa rozhodlo, že sa pokúsia bojovať o najvyššiu štátnu funkciu. Plány im prekazilo najvyššie duchovenstvo. Rada strážcov si nemyslí, že ženy sú hodné bojovať o hlasy voličov.

"Automaticky nás diskvalifikujú," komentovala situáciu najpopulárnejšia, teraz už bývalá uchádzačka o prezidentské kreslo Azam Teleghaní. Redaktorka týždenníka Hajar je síce vernou vyznávačkou islamu, ale domnieva sa, že "náboženskí vodcovia dezinterpretujú Korán." Podľa nej vo svätej knihe nie je napísané, že žena nemôže zastávať najvyššiu funkciu.

Podobnej mienky je veľká časť z 35 miliónov iránskych žien. Muži tiež často priznávajú, že oficiálne ženám v politickej aktivite nič nebráni, ale predstava, že by niektorú z nich museli rešpektovať ako hlavu štátu, ich desí.

I keď prezident Muhammad Chatámí patrí k tým pokrokovejším politikom, jeho pojatie zrovnoprávnenia žien je svojrázne. Dovolil, aby ženy mohli chodiť na futbal, až keď sa na jeho hlavu strhla ostrá kritika novinárok za to, že pri stretnutí Írsko - Irán v Teheráne Írky búrlivo podporovali svoj tím na štadióne spolu s iránskymi mužmi a Iránky museli zostať doma.

Od roku 1998 v Iráne existuje i ženská futbalová liga, ale muži ju sledovať nesmú. Konzervatívny denník Džomchuti vysvetľuje takéto opatrenia nasledovne: "Láska k futbalu ešte nie je dôvodom na nemravné správanie. Veľa ľudí miluje alkohol, ale to neznamená, že je dobré ho piť."

Chatámí vie, prečo sa ženám aspoň obmedzene snaží nadbiehať. Volili ho práve ony. Jednu z nich si dokonca vybral za viceprezidentku.

Massumech Ebtekart sa preslávila extrémne konzervatívnymi názormi a keby nebola zodpovedná za životné prostredie, ale hoci za neveru, oficiálne ukameňovaných nešťastníc by bolo omnoho viac než teraz.

Na druhej strane Chatamí hrdo vyhlasuje: "Jedna z hlavných chýb Západu spočíva v tom, že dopustil emancipáciu žien, čo viedlo k rozpadu a znehodnoteniu rodiny." Nikdy nevystúpil proti trestnému stíhaniu žien, ktoré si vyšli na vychádzku v nevhodnom oblečení. Brání "hedžáb" pravidlo, podľa ktorého nesmie byť z tela vidieť nič okrem tváre bez vlasov a rúk od zápästia.

Ženy, ktoré sa chceli uchádzať o prezidentské kreslo v 9. iránskych prezidentských voľbách požadovali iba rovnoprávnosť v medziach islamu. Azam Teleghaní tvrdí, že prorok Mohamed si ženy vážil viac než súčasní ajatolláhovia.

"Islam vôbec nediskriminuje ženy," hovorí sklamane ďalšia bývalá kandidátka Farah Khosraví, zahalená od hlavy po päty v čiernom habite. "Čas, keď bude v našej krajine reálna demokracia, je ešte veľmi ďaleko," posťažovala si potom, čo ju vyškrtli zo zoznamu. Nabudúce to vraj skúsi zase.

Kandidáti

Akbar Rafsandžání (70)

* prezident v rokoch 1989 až 1997

* bol spolupracovníkom ajatolláha Chomejního

* považuje sa za pragmatického konzervatívca

* mohol by spustiť ekonomické reformy

* počas kampane sa ukazoval v "ľudskom svetle" - ako pozerá futbal, či ako si skladá turban u holiča

* spomedzi kandidátov má asi najlepšie skúsenosti s vyjednávaním so Západom

Mustafa Moin (54)

* exminister školstva, teraz poradca prezidenta

* v roku 1999 chcel rezignovať po zásahu proti študentským demonštráciám, ale prezident to odmietol

* v roku 2002 jeho opätovnú rezignáciu na protest proti zásahom konzervatívcov prijal