Matky v bielych šatkách z námestia Plaza de Mayo sa dočkali. Najvyšší súd zrušil dva zákony o amnestii, ktoré znemožňovali potrestanie za zmiznutie desaťtisíciek ľudí počas vojenskej diktatúry. FOTO-REUTERS
Staré mamy námestia Plaza de Mayo s bielymi šatkami na hlave v centre Buenos Aires čakali na túto chvíľu vyše dvadsať rokov. Keď argentínsky Najvyšší súd v utorok zrušil amnestie pre bývalých predstaviteľov junty, začali sa objímať a plakať.
Odhaduje sa, že počas takzvanej špinavej vojny v rokoch 1976 až 1983 zmizlo 15- až 30-tisíc ľudí a ďalších väznili a mučili. Rozhodnutie súdu otvorilo dvere na odsúdenie predstaviteľov vojenskej diktatúry.
Napriek tomu, že obdobie štátneho teroru sa skončilo v roku 1983, potrestaniu zodpovedných vrátane generála Jorge Videla až doteraz bránili zákony o amnestii z čias vlády prezidenta Raula Alfonsína. Pred súd sa teraz postaví niekoľko stoviek obvinených. Trestnému stíhaniu môže čeliť asi 300 predstaviteľov junty, ktorí sú stále aktívni v armáde. Celkovo sa na represiách podieľalo 3-tisíc ľudí z armády, vlády či polície.
"Vrátili nám vieru v spravodlivosť," povedal prezident Nestor Kirchner o rozhodnutí Najvyššieho súdu. K verdiktu prispel aj on. Vymenil totiž niektorých členov súdu dosadených bývalým prezidentom Carlosom Menemom. Ten bol proti súdeniu členov junty.
Najvyšší vojenskí predstavitelia verdikt rešpektujú. "Obvinení budú súdení a uznaní vinnými - alebo nevinnými," cituje AFP šéfa ozbrojených zložiek generála Roberta Bendiniho, ktorý rozhodnutie privítal.
Najvyšší súd rozhodoval konkrétne v prípade policajného agenta Julia Simona obvineného zo zmiznutia čilsko-argentínskeho páru a krádeže ich osemmesačnej dcéry.
José Pobleta a Gertrudisa Hlacziková zmizli v novembri 1978 spolu s dcérkou Claudiou. Tú neskôr nelegálne adoptoval iný policajný pár. Pravdu o vlastnej identite sa Claudia dozvedela o dvadsaťdva rokov neskôr vďaka združeniu Starých mám Plaza de Mayo, ktoré začalo pátrať po dieťati zmiznutého páru.
Cladia dnes svojich rodičov bráni so slovami, že ich miluje ako vlastných. Podobný osud má viacero mladých Argentínčanov. Počas "špinavej vojny" nelegálne adoptovali stovky bábätiek unesených oponentov. V roku 1983 preto vznikla Národná banka genetických dát, kde príbuzní obetí nechali svoje krvné vzorky.
Podľa argentínskeho právneho systému sa najnovší precedens Najvyššieho súdu vzťahuje na všetky podobné prípady. "Doteraz sme boli pokorení zákonmi, ktoré zaručovali beztrestnosť. Museli sme žiť vedľa únoscov a vrahov," rozprávala pred novinármi sivovlasá Estel de Carlottová, prezidentka Starých mám Plaza de Mayo. Jedna z mnohých matiek, ktoré počas junty prišli o deti a na námestí v Bueonos Aires o tom neúnavne hovorili.
Špinavá vojna (1976 - 1983)
Po smrti prezidenta Juana Peróna v júli 1974 a počas krátkej vlády jeho tretej manželky Isabely nastalo v Argentíne nestabilné obdobie. Krajinu trápili ľavicoví aj pravicoví extrémisti. Chaos ukončil vojenský prevrat v marci 1976 a nestabilitu vymenil štátny teror.
S nástupom generála Jorge Videla sa začal hon na teroristov, ale aj na akýchkoľvek oponentov režimu: od intelektuálov až po kresťanských aktivistov. Zmizli aj stovky detí, ktoré často mučili pred očami rodičov. (rek)
