najväčšieho koncentračného tábora druhej svetovej vojny. Z tejto skupiny 728 Poliakov a poľských Židov sa dočkalo oslobodenia len 239. Do dnešných dní ich dožilo len 40.

Pre jedného z nich bola včerajšia cesta poslednou. Ludwik Wrona (84) zomrel vo vlaku neďaleko Krakova. Tragické spomienky z minulosti boli pre jeho zdravie asi príliš silné a krátko pred príchodom vlaku do Krakova zomrel na srdcovú slabosť. Wrona, niekdajší väzeň číslo 457, zažil prvý transport ako študent. V roku 1944 ho premiestnili z Osvienčimu do Leitmeritzu, vysunutej pobočky koncentračného tábora Flossenbürg, kde bol až do jeho oslobodenia v máji 1945.

Už priamo na mieste v Osvienčime položili účastníci akcie kvety k Stene smrti. Bývalí väzni upozornili, že sa blíži deň, keď už nebude žiť ani jeden z nich, a vyzývali mladšie generácie, aby nezabudli na tragické udalosti spojené s týmto miestom. "Je to svätá povinnosť celej spoločnosti," napísal v liste účastníkom slávnosti premiér Marek Belka.

Koncentračný tábor Osvienčim vznikol koncom apríla roku 1940 na príkaz veliteľa SS Heinricha Himmlera. O mesiac neskôr sem nacisti priviezli prvých 30 nemeckých kriminálnych väzňov, ktorí sa neskôr stali funkcionármi lágru.

Politickí väzni z Tarnova dostali čísla od 31 do 758. Boli to predovšetkým vojaci zadržaní na ceste do Maďarska a členovia ilegálnych poľských organizácií. V Osvienčime ich privítal vedúci lágru Karl Fritzsch slovami: "Zdraví a mladí tu majú nárok žiť tri mesiace. Cesta odtiaľto vedie komínom."

Koncentračný tábor oslobodili 27. januára 1945 Sovieti. Zahynulo v ňom najmenej 1,1 milióna ľudí, z toho najviac Židov, Poliakov, Rusov a Rómov. PRE SME -

TOMASZ GRABIˇSKI,

Vroclav