Po skončení priemyslovky prijali Lídiu na Vysoké učení technické v Prahe, ale po niekoľkých semestroch štúdium nechala a začala sa obzerať po práci. "Nemala som chuť sedieť celý život v nejakej kontrolnej miestnosti, chcela som robiť nejakú zaujímavú prácu," hovorí Lídia. "Vtedy mi ktosi dal typ, že v rozhlase hľadajú technikov."
Už samotné slová "práca rozhlase" mali čarovný zvuk, a tak Lídia nastúpila po krátkom vstupnom pohovore do zvukárskeho štúdia. "O zvukárskej robote som nevedela absolútne nič, tak som musela najprv absolvovať niekoľko učňovských rokov a učiť sa od starších kolegov," vysvetľuje. "Človek si musel odmakať všetko od A do Zet a nadobudnúť cit. Dobrý zvukár musel mať sluch a šikovné ruky. Musela som sa naučiť pracovať s nahrávkami, strihať, získať zručnosť."
Postupne sa vypracovala na zvukárskeho majstra a popri zamestnaní som vyštudovala aj nadstavbu pre zvukových technikov. "Keď ma prvý krát posadili za zvukársky pult, bola to pre mňa pocta, cítila som sa ako kráľovná," usmieva sa Lídia. "Ale aj po tých rokoch som mala malú dušičku, ako to dopadne - živé vysielanie je predsa len živé vysielanie. Človek musí mať určitú pokoru. To nie je len tak - že sadnem a vysielam. Dnes to ide rýchlejšie, mladí prídu zo školy a onedlho už vysielajú, pretože dnes sa už robí s počítačom a to prácu zjednodušilo."
Aj keď si dnes už Lídia na počítače zvykla, prechod z pásových magnetofónov na novú techniku bol pre ňu najťažším obdobím v živote. Niekedy dokonca uvažovala, že zo zamestnania odíde. "Ja som bola v štúdiu vždy veľmi rýchla a zrazu som túto rýchlosť stratila," spomína Lídia. "A najhoršie bolo, že som necítila za chrbtom stroje a keď som spustila hudbu, nepočula som, ako sa pás rozbehol. Stále som si nebola istá, či sa bude v štúdiu diať to, čo chcem ja.
Ale už som si zvykla a musím priznať, že počítače nám prácu veľmi zjednodušili a urýchlili."
V štúdiu je však zvukárskej práce trochu menej ako minulosti, pretože redaktori sami robia nahrávky a samostatne ich tiež strihajú - zvukoví majstri nahrávky už len čistia a upravujú pred vysielaním.
"Z rozhlasu sa často prepúšťa a dnes veľa mojich bývalých kolegov podniká na voľnej nohe, ozvučujú koncerty, rôzne spoločenské akcie a nakrúcania, alebo majú vlastné štúdiá," hovorí Lídia. "Šikovný zvukár sa uživí, najmä ak má vlastnú aparatúru."
