"Napriek celkovému zlepšeniu na mnohých z najžiadanejších vysokých škôl v prijímaní naďalej existujú riziká nespravodlivosti i priestor pre manipuláciu," tvrdí Rastislav Ďuriš z SGI.

Za najvážnejšie problémy považuje, že vysoké školy ponúkajú uchádzačom drahé konzultácie, ktoré vytvárajú nerovnakú štartovaciu pozíciu pre uchádzačov, ktorí si nedokážu účasť na nich zaplatiť. Len málo škôl tiež formálne zabraňuje zostavovateľom prijímacích testov doučovať uchádzačov. Negatívom je aj to, že niektoré vysoké školy prikladajú obrovskú váhu známkam zo strednej školy, hoci sú vzájomne neporovnateľné.

V prípade viacerých vysokých škôl rektori zmenili pôvodné rozhodnutia dekanov o prijatí, čím de facto priznali, že odporovali vnútorným predpisom školy či Zákonu o vysokých školách.

K negatívam prijímacieho konania na vysoké školy patrí, že mnohé využívajú ústne skúšky, ktoré nie sú objektivizovateľné a transparentné. Ak aj používajú testy, prakticky neexistuje overovanie ich kvality pred prijímacou skúškou a po nej.

"Závažným faktom tiež je, že vysoké školy väčšinou odmietajú zverejniť použité testy po skončení prijímačiek, čím znemožňujú externé overenie ich kvality," hovorí Ďuriš. Vysoké školy tiež priznávajú, že opakovane používajú rovnaké testy, pričom nedokážu zabrániť ich šíreniu z minulých ročníkov.

Za hlavné pozitívum považuje, že najžiadanejšia fakulta na Slovensku, Akadémia policajného zboru pohotovo a transparentne sprístupňuje všetky podstatné informácie o prijímaní a vysoké školy viac dbajú o zabezpečenie objektivity pri vyhodnocovaní prijímacej skúšky. "Oproti minulému roku sa tiež zvýšilo percento škôl, ktoré odpovedali na žiadosť SGI v zákonnej lehote. V roku 2003 to bolo 40 percent škôl, vlani už 62 percent," hovorí Ďuriš.

Vlani SGI monitoroval 29 fakúlt (vrátane Akadémie policajného zboru, ktorá sa nečlení na fakulty) z 12 vysokých škôl na Slovensku.

(sr)