Zavedenie náboženstva v alternácii s etikou delí deti na dva tábory, tvrdia humanisti. Podľa nich tiež povinné vyučovanie týchto predmetov mení charakter školstva, lebo štát vlastne ukladá rodinám povinnosť verejne deklarovať vlastný svetonázor. "Lenže nie každému sa žiada ukazovať to, o čo sa duchovne opiera, mnohí to pokladajú za súkromnú, ba až intímnu vec," tvrdí humanista Matej Beňo.
Povinná voľba jedného náboženstva či etiky môže podľa neho viesť k deformácii školy a výchovy v nej. "Medzi žiakmi takto rozdelenými na dva tábory dochádza k nezhodám, sporom, vzájomnému osočovaniu, urážkam, ba občas i priamej agresivite voči sebe navzájom. Väčšinová skupina podvedome vyvíja tlak nielen na menšinovú skupinu žiakov, ale aj na učiteľov a priamym či nepriamym nátlakom presadzuje svoje hodnoty a tradície," tvrdí Beňo.
Aj denník SME písal o prípade, keď veriaci žiaci zavreli jediného neveriaceho v škole do skrine a vysmievali sa mu, že nechodí do kostola.
Podľa Beňa môže v niektorých prípadoch dôjsť až k "vykĺbeniu" života a práce školy v majoritnom duchu.
