D Ochránek m Premiéra 10. a 11. júna

Režisérka Yvonne Vavrová má dobré oko. To vidno od prvého kontaktu s vizuálom Obrázkarov, ktorí sú poslednou tohtoročnou produkciou Divadla Andreja Bagara v Nitre. Všetci štyria účinkujúci majú nielen na plagáte zvláštny štýl i šarm - sú trochu iní, ako ich poznáme, a predsa zostávajú sami sebou.

Rafinovaný vkus režisérky vykazuje celá inscenácia. Yvonne Vavrová si pri svojom divadelnom debute vybrala titul, v ktorom sa účelne spája jej filmová skúsenosť a vzdelanie, cit pre svietenie s civilným vedením herca. Príjemný pocit z inscenácie spoluvytvárajú jemne nadčasové kostýmy Ľudmily Várossovej a účelná scéna Tomáša Berku.

Výber tejto hry nie je dramaturgicky streľbou na veľký terč divácky istého titulu. Koho už bude zaujímať rozprávanie starej ženy o alkoholickom otcovi či úvahy o bolestivom prepojení osobného života a umenia? Skutočne, len ťažko divák uverí, že veľké umelecké dielo je perlou okolo zrnka piesku, ak podobné "pravdivé frázy" nie sú dokladované autentickým herectvom. Tvorcom sa však podarilo divákov vtiahnuť do sveta osobných duchov, a to aj napriek tomu, že Enquistov text vykazuje aj aspekty umelej literárnosti.

Obrázkari sú fikciou. Selma Lagerlöfová sa skutočne stretla s filmovým režisérom Victorom Sjöströmom, aby jej prečítal svoj scenár k filmu Kočiš smrti, ktorý mal nakrútiť podľa jej románu. Podľa istej biografie však k nemu slávna spisovateľka nepovedala celkom nič, len mu ponúkla pohárik.

Dramatik, autor kultovej inscenácie z konca osemdesiatych rokov Zo života dáždoviek, do rámca tejto situácie zasadil stretnutie s mladou herečkou Torou, Sjöströmovou milenkou. Jej priamočiarosť otvorí v uzavretej Selminej povahe mnohé škrípajúce dvierka. Komorná dráma štyroch ľudí, ktorí sú prepojení nielen sčasti autobiografickou knihou a filmom, sa môže teda začať. Nečakajme však formálnu reč ako pri preberaní Nobelovej ceny, prezvaté predstavenie z inscenácie tejto hry vyvolalo po svojom po uvedení v Českej televízii vášnivú diskusiu o vhodnosti použitia istých výrazových prostriedkov.

Žofia Martišová sa úlohy Selmy zhostila s vnútornou i vonkajškovou eleganciou. Pre Danielu Kuffelovú bola emotívna Tora Tejová vynikajúcou možnosťou, aby ukázala svoju hereckú i fyzickú dispozíciu. Krásnu šancu herečka krásne využila. Režisér Victor v podaní Vlada Bartoňa bol viac slabým mužom ako dominantným umelcom s víziou. Marcel Ochránek ako kameraman Julius štvoricu dopĺňal mladistvým šarmom a štipkou naivity.

Pôvodný dramatický text pre potreby tejto produkcie účelne skrátili, predovšetkým o narážky na literárny kontext, ktoré slovenskému divákovi nemusel byť až taký zrejmý.

V Nitre opäť urobili divadelne kompetentné dielo, na ktoré môžeme aplikovať neregionálne kritériá. Ak by som mala porovnať túto produkciu s tou, ktorú som mala možnosť vidieť v pražskom Divadle Komédie, tak sa to podľa mňa porovnať ani nedá.