Tretie kolo bolo významné najmä preto, že sa rozhodovalo o obsadení 58 mandátov zo 128-členného parlamentu a mala sa ukázať sila protisýrskych hnutí. Tie sú rozštiepené po náboženskej línii (kresťania - moslimovia) a jediné, čo ich spája, je odpor voči Sýrii. Parlamentné voľby v Libanone za konajú prvý raz za 30 rokov bez prítomnosti sýrskych vojakov, aj keď Spojené štáty naznačili, že v krajine si udržujú vplyv sýrski tajní agenti. Tí vraj zasahujú do volieb. Sýrska vláda tieto obvinenia ostro poprela.
O mandát tvrdo bojoval kresťanský vodca, bývalý generál Michel Aún a jeho spojenci. Proti nim stálo zoskupenie moslimských drúzov Valída Džambláta. Aún bol 15 rokov vo francúzskom exile a označuje sa za liberála, kým jeho protivníci sú údajne tradicionalisti.
Aj keď sa očakáva, že v parlamente získajú väčšinu protisýrske hnutia, prosýrske skupiny, ako je šíitske hnutie Hizballáh, by v ňom rovnako mohli získať významné zastúpenie. Nový zákonodarný zbor by mal rozhodnúť nielen o osude prosýrskeho prezidenta Emila Lahúda, ale aj prehodnotiť vzťahy so susednou Sýriou, prerokovať odzbrojenie Hizballáhu a schváliť nový volebný zákon.
V prvých dvoch etapách hlasovania, ktoré sa konali v Bejrúte a na juhu Libanonu, bolo už zvolených 42 z celkového počtu 128 poslancov. V Bejrúte zvíťazila kandidátka syna zavraždeného expremiéra Rafíka Harírího, v južnom Libanone získali všetkých 23 kresiel zástupcovia koalície dvoch prosýrskych šíitských skupín Hizballáh a Amal. (mik, čtk)
