Aby som sa vyjadril dnešným jazykom: "logom" zbierky Zuzany Szatmáry Rozumné srdce (L.C.A. 2005, kresby Fero Guldán, vizuálny koncept Eva Kovačevičová-Fudala) by mohli byť tieto tri básne. Prvá: "Hospodin sa opýtal/ kráľa Šalamúna,/ syna Dávidovho,/ čo si praje,/ aby bol dobrým kráľom./ Šalamún povedal takto:/ Nič iné si, pane,/ od teba neprajem,/ iba rozumné srdce."
Tá druhá sa volá Kinderstube: "Môj jediný/ presne o 0°20 zimného času/ ľutujem/ že si len jediný/ ale slušnosť je slušnosť/ a tak ťa zahŕňam všetkým/ čo by som najradšej rozdala."
A tretia má názov Dürrenmattovi: "Ked už nevím/ jak sem na tem/ hovorím si/ s Dürrenmattem: /ked svet ze mna/ v ludskej horde/ kurvu robí/ ja si z neho/ spravím bordel/ jak hobby."
Tieto duchaplné verše (plné ducha) nie sú moje. Žiaľ. Hovoria však presne to, čo si aj ja myslím (hlavou) a čo cítim (srdcom); a touto cestou ich len vraciam tej, ktorá ich poslala mne - čitateľovi.
Mimochodom, je to aj môj problém, nielen Šalamúnov: ako spojiť do jedného oba orgány, ako sa prepracovať k rozumnému srdcu (a zároveň k citlivému rozumu)?
Viem len, že je to práca na celý život. Pravdaže, nesmie to byť drina, ale radosť. Tak ako v prípade tejto knižky.
Autor: TOMÁŠ JANOVIC(Autor je spisovateľ)
