Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder sa tento týždeň stretli hneď dvakrát. Spoločne pripravujú stratégiu na summit únie v Bruseli, ktorý má v stredu a vo štvrtok ukázať, ako ďalej s euroústavou a rozpočtom na roky 2007 až 2013.

Chirac a Schröder včera v Paríži vystupňovali protibritskú rétoriku a začali viac ako o euroústave hovoriť o peniazoch. Zadretý nemecko-francúzsky motor sa pred summitom snaží zvyšovať napätie. Francúzi a Nemci sa boja britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý, ako napísal francúzsky denník Le Figaro, by celý summit mohol zruinovať, ak by chcel.

Chirac a Schröder včera opäť zopakovali, že ratifikácia euroústavy musí pokračovať aj po jej odmietnutí vo Francúzsku a Holandsku, aj po tom, čo Briti odložili referendum na neurčito. Nemecký kancelár dokonca navrhol, aby sa o euroústave nerokovalo na terajšom summite únie, ale až na ďalšom, v zime. To by znamenalo, že voliči v krajinách, ktoré ešte len čaká referendum o euroústave, by sa rozhodovali bez toho, aby vedeli, čo bude s euroústavou.

Schröderov návrh veľmi rýchlo zamietol dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen. Dáni budú o euroústave hlasovať v lete. Ak by lídri skutočne v Bruseli nepovedali, aký bude ďalší osud euroústavy, silne by nahrali tým politikom, ktorí hovoria, že o mŕtvom dokumente je zbytočné robiť referendum.

Nemecko sa včera postavilo za Francúzov v otázke takzvaného britského rabatu: teda pravidla, podľa ktorého sa Britom vracia časť ich príspevku do spoločného rozpočtu únie. Ešte vo štvrtok túto výhodu Britom vyhodil na oči francúzsky prezident.

Britská odpoveď bola jasná: na rabate sa nič nebude meniť a ak, tak po zásadnej debate o financovaní únie. Ak by princíp rabatu nefungoval, platili by Briti dvanásťnásobne viac ako Francúzi.

Britský premiér Tony Blair Chiracovi odkázal, že prvé, čo by sa malo zmeniť, by mala byť spoločná poľnohospodárska politika únie. Odtiaľ berú najviac peňazí Francúzi. Chirac na to odpovedal: "Nemôžeme súhlasiť s obmedzením pomoci pre našich farmárov."

Briti nemôžu donekonečna trvať na výhodách, ak 24 ďalších krajín nič také nemá. Na to sa spoliehajú Chirac a Schröder. Zúriví sú predovšetkým čistí prispievatelia do únie (teda tie krajiny, ktoré viac platia, ako dostávajú) a požadujú, aby mali rovnakú výnimku.

Ak by obe strany sporu boli na summite rovnako ostré, ako boli doteraz ich slová, summit sa môže skončiť krachom. Zatiaľ jedna druhú vyzýva na kompromis.