Nechať sa vyradiť z úradu práce sa neoplatí

BRATISLAVA - Žiadať o vyradenie z evidencie nezamestnaných sa neoplatí. Človeka, ktorý to urobil, totiž úrady práce nemôžu naspäť zaevidovať skôr, ako toho, kto porušil pravidlá. V oboch prípadoch musia čakať na ďalšie zaevidovanie šesť mesiacov.

Ombudsman Pavol Kandráč hovorí, že sa to dá považovať za "zásadné pochybenie vyúsťujúce do odňatia možnosti realizovať ústavné právo na prácu". Napísal to do správy o svojej činnosti, ktorú parlament v máji vzal na vedomie.

Ministerstvo práce to za problém nepovažuje. Peter Húska z ministerstva tvrdí, že zákon ústave neodporuje.

Český sociológ Tomáš Sirovátka si myslí, že z morálneho hľadiska by mali tí, čo požiadali o vyradenie z dôvodov, ktoré im bránia hľadať si zamestnanie, možnosť vrátiť sa, keď dôvody pominú. Teda "opäť vlastným rozhodnutím".

Sociologička Zuzana Kusá síce šesťmesačnú čakaciu lehotu považuje za dlhú, no pravidlo je súčasťou zákona, s ktorým sa podľa nej každý, koho sa to týka, "mohol a mal zoznámiť". Za problém by považovala, ak by niekde ľudí nútili, aby o vyradenie požiadali a nepoučili ich o dôsledkoch.

Za vlaňajšok na vlastnú žiadosť z evidencie nezamestnaných vyradili 21 942 občanov. Pre nespoluprácu 92 713.

Zo 4821 občanov, ktorých úrad v Spišskej Novej Vsi "odevidoval" za prvých päť mesiacov tohto roka, bolo vyradených na vlastnú žiadosť asi 10 percent. Podľa riaditeľa úradu Michala Komaru "ide prevažne o osoby kvalifikované, so záujmom o profesie neuplatniteľné na tunajšom trhu práce alebo o pomocné a nekvalifikované robotnícke profesie, ďalej osoby po rodičovskom príspevku", no pribúda medzi nimi aj tých "po predchádzajúcej strate invalidity". Väčšina z nich podľa neho nie je v hmotnej núdzi. "Ide najmä o osoby s krátkym trvaním evidencie na úrade práce."

Ako to je

Človeka, ktorého z evidencie nezamestnaných vyradili na jeho žiadosť, nezaevidujú ďalších šesť mesiacov. Po ten istý čas opäť nezaevidujú ani niekoho, koho vyradili preto, že: