Účelom prebierky je optimalizácia počtu plodov, ktoré má strom vytvoriť. Ide o to, že z fyziologických dôvodov - v závislosti od druhu a odrody - má pripadať na každý plod 20 až 40 listov. Iba vtedy možno očakávať kvalitné úrody bez vyčerpania ovocnej dreviny, následkom čoho sa minimalizujú ročné prírastky dreva, nediferencujú sa kvetné púčiky pre budúcoročnú úrodu, vznikajú predpoklady pre striedavú rodivosť a zhoršuje sa vitalita stromov. Prebierka plodov má byť preto prirodzenou súčasťou pestovateľskej technológie aj v záhradkách.

Prebierku plodov si vo väčšine rokov vyžadujú všetky druhy "veľkého" ovocia. Obvykle sa nepreberajú červené a modré kôstkoviny, škrupinoviny ani drevité bobuľoviny. Najvhodnejší termín prebierky je po odkvitnutí a opadaní plôdikov z nedostatočne oplodnených kvetov. Ďalším ukazovateľom je prechod neskorých jarných mrazov, čo býva u nás do 15. až 20. mája. Optimálne obdobie prebierky je preto od konca mája do 20. júna. Zvlášť skorým odrodám marhúľ a broskýň vyhovuje skorší termín, pretože neperspektívne plody strom zbytočne vyčerpávajú.

Plody preberáme buď individuálne ručne, mechanicky alebo chemicky. Pre malé záhrady a menšie sady je aktuálne len individuálne ručné odstránenie prebytočných plodov a redukčný rez, odporúča sa však ich kombinácia. Najpresnejšia je individuálna ručná prebierka, pri ktorej sa nechávajú len zdravé plody s najvhodnejším odstupom, umiestnením a vývinom. Mladé stromy s bujným vzrastom a bohatým olistením na začiatku rodivosti prebierku nepotrebujú. Naopak, na mladých stromčekoch so zaostalým slabým vzrastom necháme iba pár plodov. Na stromoch v období plnej rodivosti, pri odrodách so slabším vzrastom a väčšími plodmi nechávame menej plodov ako na stromoch s bujnejším vzrastom a s menšími plodmi. Pri individuálnom ručnom preberaní odstraňujeme prednostne plody s príznakmi chorôb (chrastavitosť, múčnatka), škodcov (červivosť), plody mechanicky poškodené (ľadovec) a so zaostalým vývojom.

Na jadrovinách odstraňujeme prebytočné plody prestrihnutím stopiek.

Prebytočné plody kôstkovín pootočíme prstami a odtrhneme. Odstupy medzi nechávanými plodmi závisia od druhu, odrody, veku a celkového stavu stromu. Jadroviny preberáme na vzdialenosť 8 až 20 centimetrov a v ružici nechávame jeden plod, len pri celkove slabšej úrode dva plody.

Marhule sa preberajú na vzdialenosť 5 až 8 centimetrov a na rodiacich tŕňoch nechávame iba l až 2 plody.

Broskyne sa v závislosti od odrody preberajú na vzdialenosť 8 až 15 centimetrov.

Ručná prebierka sa môže robiť aj redukčným rezom. Pri marhuliach a broskyniach odrezávame ostrými dvojsečnými záhradníckymi nožnicami vrcholové časti vlaňajších zmiešaných výhonov aj s prebytočnými plodmi. Broskyne, ktoré majú na polokostrových konároch husté, bohato zarodené konáre, môžeme preriediť na vzdialenosť 20 až 25 centimetrov, vyrezaním na konárový krúžok. Pri nadúrode jabloní a hrušiek vyrezávame časti plodonosov (brachyblastov) aj s prebytočnými plodmi. Ak nám to situácia umožňuje, režeme na vhodný letorast, čím zmladíme rodiaci obrast.

Autor: Ing. ŠTEFAN NITRANSKÝ, CSc.