EÚ: Verheguen o financovaní rozšírenia s kandidátmi
BRUSEL 31. januára (SITA) - Komisár Európskej únie pre rozšírenie Günter Verheugen sa vo štvrtok v Bruseli stretne s veľvyslancami kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, aby ich oboznámil s návrhom financovania potrieb desiatich budúcich nových členov Ú
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
nie. Už predtým však Európska komisia (EK) vyzvala kandidátske krajiny, aby celý návrh starostlivo preštudovali a nepodliehali nutkaniu na neuvážené reakcie. G. Verheugen urobí dnes všetko preto, aby v očiach kandidátskych krajín obhájil kontroverzný návrh financovania rozšírenia EÚ o desať nových krajín, ku ktorému by malo dôjsť začiatkom roka 2004.
EK v návrhu kandidátom na prvé tri roky po vstupe vydelila 40,2 miliárd eur, ktoré podľa predsedu Komisie Romana Prodiho predstavujú štyri percentá hrubého domáceho produktu týchto krajín. Ide však iba o záväzky, pričom konkrétne platby majú dosiahnuť iba 28 miliárd eur. Zo záväzkov má ísť 9,5 miliárd na podporu poľnohospodárstva, najmä na rozvoj vidieka a priame platby farmárom. Asi 25,5 miliárd je vyčlenených na štrukturálne fondy, z ktorých sú financované zaostávajúce regióny.
Kandidátske krajiny budú však v tom istom období musieť do rozpočtu EÚ zaplatiť 15 miliárd eur a peniaze, ktoré im prislúchajú na podporu poľnohospodárstva a zaostalých regiónov nedostanú v plnej výške. Aby sa nestalo, že budú do spoločného rozpočtu platiť viac, ako z neho dostávať, musela EK vytvoriť kompenzačné schémy. Práve preto sú prvé reakcie z Poľska, Česka, ale aj z Maďarska skôr negatívne. Najmä Poľsko označuje za neprípustné, aby jeho roľníci dostávali iba štvrtinu z toho, na čo majú právo. EK pripustila, že nie všetky navrhované princípy sa budú kandidátskym krajinám páčiť, vyzvala ich však, aby z finančného balíka nevyberali jednotlivé časti a vnímali ho skôr ako celok. Podľa komisára Verheugena by bolo napríklad nebezpečné upriamiť pozornosť len na priame platby, pretože celý balík je inak jasným vyjadrením solidarity voči kandidátskym krajinám.
Za neprípustné označil Verheugen vyvolávanie ilúzií, že by, napríklad, Poľsko mohlo dostávať priame platby poľnohospodárom v plnej výške. Ani v treťom roku po rozšírení nebudú priame platby roľníkom presahovať 35 percent úrovne súčasnej pätnástky a plnú výšku majú dosiahnuť až v roku 2013, čo sa zdá byť neprijateľné pre takmer všetky kandidátske krajiny. "Vyzývame všetkých politikov v Poľsku, aby informovali verejnosť jasne a poctivo o tom, čo EK navrhuje," uviedol v nezvyčajnom vyhlásení Verheugen po prvých odmietavých reakciách v Poľsku. S nijakou krajinou sa podľa G. Verheugena nebude zaobchádzať ako s druhotriednym členom.
Aj zo štrukturálnych fondov dostanú noví členovia oveľa menej ako súčasné členské štáty. V roku 2006 by mali zo štrukturálnych fondov na hlavu dostať 126 eur a po prirátaní fondu súdržnosti 137 eur, čo je však menej než 231 eur, ktoré by mali v tom čase dostávať na osobu Španielsko alebo Portugalsko. Celkových 25,5 miliárd eur na tri roky pre desať krajín je menej ako sa v roku 1999 počítalo pre šesť krajín. Napriek tomu komisár zdôraznil, že nadišla hodina pravdy a ukáže sa, či členské krajiny budú rešpektovať svoje záväzky z roku 1999 a či kandidátske krajiny budú schopné vyvinúť posledné úsilie na uzavretie prístupových rokovaní do konca tohto roka.
Okrem kandidátskych krajín musí Komisia o správnosti svojho návrhu presvedčiť aj členské krajiny. Najmä Nemecku a Francúzsku sa takýto spôsob financovania rozšírenia zdá byť pred blížiacimi sa voľbami príliš štedrý. A to i napriek tomu, že ani v dôsledku financovania rozšírenia neprekročia výdaje EÚ 1,1 percenta HDP Únie a nepriblížia sa k úrovni 1,27 percenta, ktorú ako horný strop stanovila berlínska dohoda. Podľa pozorovateľov môžu byť negatívne reakcie na návrh Komisie zo strany kandidátov a členov EÚ dobrým signálom, že má nádej na prežitie.