BRATISLAVA - Majitelia záhrad či viníc môžu na týchto pozemkoch stavať, až keď presvedčia miestnych poslancov, aby ich v územnom pláne zmenili na stavebné pozemky. Samospráva, najmä vo väčších mestách, však často uprednostňuje zámery firiem a návrhy obyvateľov odsúva.

Ľudia začínajú stavať v záhradách aj bez zmeny územného plánu. Najmä v Bratislave vznikajú v záhradách obytné zóny s rôznorodou architektúrou, objavujú sa tu obrovské rodinné domy, napríklad s gýčovitými vežičkami, ktoré majitelia vydávajú za záhradné chaty. Bratislavský magistrát síce určil, že stavba v záhrade musí mať "primeranú rozlohu", ale každý si tento pojem môže vysvetliť inak.

Donedávna rozmery chaty určovala vyhláška ministerstva výstavby, ktorá však po novelizácii stavebného zákona prestala platiť. "Jediné, čo obmedzuje bývanie v záhradách, je to, že polícia tu neudeľuje trvalé bývanie. Ľudia sa potom dávajú prihlásiť k rodine," povedal Jozef Supek z oddelenia územného rozvoja a výstavby v bratislavskej Dúbravke. Záhradné domy na rozdiel od obytných nemajú orientačné číslo, ľudia si preto nechávajú poštu posielať na P.O. Box alebo sa dohodnú s poštárom.

Hovorca ministerstva výstavby Ján Pálffy povedal, že charakter záhradkárskych osád a rozmery chatiek určujú mestá a obce. "Zastavovacie podmienky musia vyplynúť z územného plánu zóny. Ak obec nemá takú dokumentáciu, záväzné regulatívy aj pre chatky určí stavebný úrad."

Územné plány by mali obce aktualizovať každých päť rokov. Každý obyvateľ má právo poslať na obecný alebo mestský úrad pripomienku a žiadať, aby mu obec vyhovela. Obyvatelia môžu požiadať o zmenu územného plánu aj častejšie. Väčšia šanca, že dosiahnu zmenu, je vtedy, ak sa ich v území spojí viac. "Ak vlastníci napríklad spíšu petíciu, poslanci tento problém môžu otvoriť v zastupiteľstve. Posudzujú, či je to v záujme obce a či v rozpočte sú peniaze na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie," hovorí Supek.

Aj skupina občanov však bude stále v nevýhode oproti stavebným firmám. Tie obciam ponúkajú, že dokumentáciu (urbanistická štúdia, územný plán zóny), ktorú treba na zmenu územného plánu, zaplatia. V dokumentácii riešia architekti širšie územia, než na akom bude firma stavať. Dokumentácia na najmenšiu obytnú zónu stojí od 350-tisíc do milióna korún.