na agenta (A). Budaj teda zrejme dal súhlas na spoluprácu.
Už o dva roky - koncom roka 1981 - ŠtB tento spis ukladá do archívu a prideľuje mu archivačné číslo. Prečo tak robí, nie je známe. Spis sa v archíve Ústavu pamäti národa nenachádza, hoci pri ňom nie je ani poznámka, že by bol zničený alebo skartovaný.
V júli 1982 však už ŠtB na Budaja zakladá nový spis, a to ako na nepriateľskú osobu v kategórii "pravica". Tento spis viedla do 12. decembra 1989, kde je pri ňom nečitateľná poznámka, ktorá by však mohla znamenať slovo "zničený". V tento deň ŠtB hromadne ničila spisy.
Ďalší spis, ktorý ŠtB na Budaja zaviedla, je z 19. júna 1989, opäť ako na nepriateľskú osobu. Aj v tomto prípade je pri dátume 6. december 1989 nečitateľná poznámka, ktorá môže znamenať "zničený", pretože aj v tento deň sa hromadne ničili spisy.
Spisov agentov, ktoré mali byť uložené do archívu, ale ústav ich od SIS nedostal, sú podľa hovorcu ÚPN Michala Dzurjanina desiatky. Stále však o tom rokujú zo SIS a vyhľadávanie chýbajúcich materiálov nepovažuje ústav "za ukon-čené".
Dzrujanin povedal, že ústav nemá žiadne informácie o tom, kde by tieto chýbajúce zväzky mohli byť.
Ústav stále nedostal ani personálne spisy príslušníkov ŠtB od ministerstva vnútra, hoci na ich prevzatie čaká už niekoľko mesiacov. Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš sa už pre to stretol aj s ministrom vnútra Vladimírom Palkom.
"Odovzdávanie spisov ŠtB je náročná administratívna procedúra, keďže ide o veľké množstvo najmä utajovaných dokumentov," vysvetľuje ministerstvo.
Budaj včera kritizoval aj to, že ústav obhajuje pravdivosť zväzkov ŠtB napriek tomu, že celé spisy utvárala zločinecká organizácia. Dzurjanin hovorí, že ústav zverejňovaním zväzkov len plní úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona.
Ústav už viackrát vyhlásil, že ŠtB nemala dôvod na falšovanie podpisov agentov alebo agentúrnych správ, pretože to bola prísne riadená organizácia a každá tajná služba potrebuje pravdivé, a nie vymyslené informácie. (mož)
