Budaj hovorí, že mu šéf Ústavu Ján Langoš poslal list, v ktorom mu oznámil, že má štyri evidencie ŠtB - agentúrny, preverovaná osoba a dva ako nepriateľská osoba a že ani jeden "mi nemôže sprístupniť, lebo ich nemá".

Sprístupnili mu však piaty zväzok, ktorý v zverejnených zoznamoch na internete nie je. Ide o vyšetrovací spis z roku 1971, keď bol prvý raz zatknutý a uväznený. Ako 19-ročný sa pokúsil o prechod hraníc na Šumave spolu s priateľom, ktorého tento pokus podľa Budaja stál celoživotné zdravie. Pohraničiari ich zadržali asi kilometer na území vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky. Po oboch celý čas prenasledovania strieľali. V spise sa však uvádza, že pohraničníci vystrelili iba jednu ranu a zatajené zostalo aj miesto zadržania, pretože by inak museli priznať, že išlo o únos.

"To len ilustruje, že ŠtB mala dosť moci, aby zaznamenala takú pravdu, aká neškodila jej záujmom, ale pomáhala," povedal Budaj. Označovať preto ŠtB za pravdovravnú považuje za komické. Langošov ÚPN by mal podľa Budaja hovoriť o praktikách ŠtB, ako verbovala ľudí, "niekedy násilne, niekedy manipulačne".

Budaj si myslí, že jeho spis niekto "ukradol" a "je mimo legálnej sféry". Ak Langoš už nepodal v tejto veci trestné oznámenie, urobí tak sám Budaj. Podľa neho by sa malo verejne hovoriť o zneužívaní materiálov ŠtB a o tom, že zväzky ŠtB sa po roku 1989 kradli.

On sám sa rozhodol odstúpiť z volebnej kandidátky VPN po zistení, že je v zázname bývalej tajnej polície vedený ako agent. Považoval to za príspevok k politickej kultúre, a nie za priznanie viny.

Na otázku, či teda spolupracoval s ŠtB, odpovedal: "Neviem vylúčiť, čo o mne ŠtB viedla, ale nikdy som s ŠtB nespolupracoval." (sp)