PRODI: Návrh financovania nie je ponukou na vyjednávanie

BRUSEL 31. januára (SITA) - Európska komisia navrhla v stredu v Bruseli členským štátom EÚ, aby pre desať budúcich členov počas prvých troch rokov po rozšírení vyčlenili 40,2 miliardy eur. Táto suma, ktorá zahrňuje predovšetkým pomoc zaostávajúcim regióno

m a podporu poľnohospodárom, vrátane takzvaných priamych platieb, je o 2,5 miliardy nižšia ako sa pôvodne predpokladalo.

Napriek tomu v hlavných mestách Únie sa návrh bude zdať voči uchádzačom o členstvo príliš štedrý a naopak predstavitelia mnohých kandidátskych krajín ho už označili za nedostatočný. Predseda Európskej komisie Romano Prodi však argumentuje, že návrh je rovnováhou medzi očakávaniami kandidátov a rozpočtovými možnosťami Únie. "Inými slovami, tento návrh predstavuje najlepšiu možnú dohodu a v nijakom prípade nie je ponukou na vyjednávanie. Solidarita vnútri Európskej únie prinesie kandidátskym krajinám veľký zisk," povedal Prodi.

Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen pripustil, že návrh predpokladá isté prechodné obdobia, počas ktorých nebudú kandidátske krajiny dostávať financie v plnej výške. V žiadnom prípade sa však ani s jedným z nich nebude zaobchádzať ako s druhoradým členom. Členské krajiny sa zasa podľa jeho slov nemusia obávať, že peniazmi na rozšírenie by sa zvýšili ich výdavky do spoločného rozpočtu.

Pre potreby desiatich krajín na prvé tri roky po vstupe do Únie vyčlenila Európska komisia 40,2 miliárd eur a ešte aj rezervu v hodnote 2,4 miliardy eur, ktorá by sa použila, ak by príjmy niektorých krajín boli menšie ako ich príspevky do spoločného rozpočtu. Ako však zdôraznili všetci zodpovední európski komisári, predložený návrh zaistí, aby sa nikomu nestalo, že do rozpočtu Únie zaplatí viac ako z neho dostane. Platí to aj pre Slovensko, ktoré bude do rozpočtu prispievať aspoň dvanástimi miliardami korún. Oveľa väčšie sumy by však malo dostať späť a to v podobe štrukturálnych fondov, zameraných na rozvoj zaostávajúcich regiónov a v podobe podpory poľnohospodárstvu. Slovensko získa ročne aspoň 20 miliónov eur na odstavenie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a niekoľko miliónov na administratívne výdavky a posilňovanie inštitúcií.

Peniaze na rozšírenie o desať krajín predstavujú zhruba 0,09-0,14 percenta HDP Európskej únie, čo je podľa pozorovateľov naozaj zanedbateľná čiastka, najmä z pohľadu zjednotenia kontinentu. Na poľnohospodársku podporu navrhla EK necelých 9,5 miliardy eur, z ktorých najväčšia časť pôjde na rozvoj vidieka. Finančný rámec Komisie oproti berlínskej dohode z roku 1999 predpokladá aj takzvané priame platby pre roľníkov, hoci pre prvý rok rozšírenia iba v hodnote 25 percent, pre rok 2005 v hodnote 30 percent a pre rok 2006 v hodnote 35 percent. Plnú výšku by mali priame platby dosiahnuť až v roku 2013. Podľa komisára EÚ pre poľnohospodárstvo Franza Fischlera poskytnutie priamych platieb od začiatku by v nových členských krajinách spomalilo proces štrukturálnych reforiem a spôsobilo sociálne disproporcie.

Komisia však pripisuje veľký význam modernizácii poľnohospodárstva a diverzifikácii zamestnanosti na vidieku. Preto na potreby vidieckeho rozvoja vyčlenila až 748 miliónov eur pre rok 2004, 1,2 miliardy pre rok 2005 a 1,7 miliardy eur pre rok 2006.

Najväčšiu časť zo sumy 40,2 miliardy eur v záväzkoch, vyše 25 miliárd, pohltia fondy pre zaostávajúce regióny a to napriek tomu, že noví členovia budú z týchto fondov dostávať stále menej ako súčasní členovia. Na hlavu pripadne však novým členom aj po započítaní takzvanej vyrovnávacej podpory iba okolo 137 eur, čo je v porovnaní s 230 eurami, ktoré dostávajú napríklad Španieli, oveľa menej. Na Slovensku budú mať na tieto prostriedky nárok všetky regióny okrem Bratislavy.

Návrh Komisie dostanú už vo štvrtok členské štáty EÚ a budú s ním na stretnutí s komisárom G. Verheugenom oboznámení aj veľvyslanci kandidátskych krajín. Prvá hĺbková diskusia o návrhu sa v rámci pätnástky uskutoční na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v španielskom Caceresu. Diskutovať budú o ňom budúci týždeň aj ministri financií. Reakcie jednotlivých členských krajín budú rôzne, ale viacerým z nich sa nepozdáva najmä vyčlenenie peňazí na priame platby. Na základe stanoviska členských štátov vypracuje EK návrh spoločného stanoviska EÚ ku kandidátskym krajinám na rokovaniach o vstupe v kapitolách poľnohospodárstvo, regionálna pomoc a rozpočtové ustanovenia.

kh;ha

SME

PRODI: Návrh financovania nie je ponukou na vyjednávanie

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

PRODI: Návrh financovania nie je ponukou na vyjednávanie

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?