BRATISLAVA - Premiér Mikuláš Dzurinda z SDKÚ cez víkend opäť spomenul zmenu volebného systému. Prihovára sa, aby tradičný pomerný systém v budúcnosti nahradil väčšinový. Sľubuje si od neho zníženie počtu parlamentných strán a zvýšenie stability budúcich vlád.
Rovnaké očakávania majú aj iní politici, ktorí túto zmenu navrhujú. Politológovia však upozorňujú, že samotná zmena volebného systému ich predstavy nesplní.
Dzurinda s návrhom prišiel čosi vyše roka pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Rovnaký mal aj v decembri 2001, tiež necelý rok pred voľbami, keď ohlásil, že sa za zmenu zasadí v tomto volebnom období. Ten istý cieľ mala aj ANO, ale nestalo sa - koalícia dokonca v rozpore s predchádzajúcimi sľubmi ani nezvýšila počet volebných obvodov.
"Nebola vôľa v koalícii," hovorí generálny sekretár SDKÚ Ivan Harman. Domnieva sa, že sa SDKÚ pokúsi návrh presadiť v budúcom volebnom období. Chce tak "skultivovať politickú scénu". Aj Ľubomír Lintner z ANO zdôvodňuje ústup od straníckych predsavzatí nesúhlasom SMK a KDH. "Osobne si myslím, že by ten trend mohol byť vhodný aj pre Slovensko," povedal o väčšinovom systéme.
Tak ako ostatní zástancovia z radov politikov za výhodu považuje údajnú väčšiu previazanosť politikov so svojimi voličmi.
Zmena volebného systému je už roky témou predsedu HZDS Vladimíra Mečiara. V roku 2001 napríklad povedal, že pomerný systém "plodí korupciu a z volieb robí obchod". Predseda Smeru Robert Fico by zas rád videl zmiešaný systém - časť poslancov by sa volila po starom a časť väčšinovým systémom.
KDH obhajuje dnešný stav. "Od roku 1990 sa pomerný systém osvedčil a oveľa lepšie reprezentuje názory voličov ako väčšinový," povedala hovorkyňa strany Anna Andrejuvová. Ak by sa malo voliť inak, tak "až po širokej diskusii a konsenze". (rp)
Každý volebný systém má svoje za aj proti
BRATISLAVA - Predstava politikov, že jednoduchou zmenou pomerného volebného systému na väčšinový, prípadne zmiešaný, vyriešia problémy na našej politickej scéne, je neopodstatnená. "Každý z nich má svoje výhody aj nevýhody, nedá sa jednoznačne povedať, ktorý je lepší," hovorí politológ Miroslav Kusý.
Politologička Darina Malová upozorňuje, že od zmeny volebného systému na väčšinový nemožno automaticky očakávať stav, aký je v USA či vo Veľkej Británii. Tam sa väčšinovo volí dlhé roky a pri moci sa nepretržite striedajú dve veľké politické strany, ktoré dokážu vo voľbách vždy získať v parlamente nadpolovičnú väčšinu.
U nás by sa nedal vylúčiť pravý opak. "Mnohí ambiciózni ľudia by sa mohli pokúsiť založiť nové strany," myslí si Malová. Predpokladá, že väčšinové voľby by mohli poškodiť skôr stranám, ktoré sú silné v konkrétnych regiónoch, a to "SMK a do veľkej miery aj SNS".
Problémom je podľa Malovej to, že o veľkosti, počte a rozmiestnení volebných obvodov by rozhodovali politici. Z histórie sú známe prípady, keď sa hranice obvodov (aj u nás pri pomernom systéme) stanovovali účelovo v snahe oslabiť šance politických rivalov. Malová si preto myslí, že ak by k zmene malo dôjsť, rozhodnúť by mali občania v referende. Stalo sa tak v predchádzajúcom desaťročí v Taliansku.
Väčšinový systém u nás funguje pri voľbách samospráv. Jednokolová voľba vo zvláštnych viacmandátových obvodoch však v roku 2001 na prekvapenie mnohých politikov viedla k tomu, že napríklad celé trenčianske župné zastupiteľstvo obsadilo HZDS, ktoré tesne vyhralo vo všetkých obvodoch, a v nitrianskej župe získala väčšinu SMK, proti ktorej dnes vzniká politicky nesúrodá "slovenská koalícia". (rp)
