José Manuel Barroso obhajoval včera v Európskom parlamente proces ratifikácie euroústavy. FOTO - REUTERS
Vymyslieť plán D, zvolať celoeurópske referendum či definitívne zavrhnúť ideu tureckého členstva v únii. Aj také tipy odzneli včera na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu ako možné scenáre riešenia patovej situácie, ktorá nastala po dvojnásobnom odmietnutí európskej ústavy.
"Najhoršou reakciou by bolo neurobiť nič a zostať paralyzovaní," poznamenal šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Zároveň varoval krajiny a inštitúcie, aby sa navzájom neobviňovali a nehľadali vinníka. "Nemáme plán B, ale zrejme potrebujeme plán D - pre demokraciu," povedal Barroso. Brusel a celá únia by mali podľa neho viac načúvať občanom.
Podobné výzvy zazneli od väčšiny rečníkov. Politici sa však stále nevedia zhodnúť na tom, ako rešpektovať vôľu tých občanov, ktorí ústavu odmietli a zároveň tých, ktorí ju podporili alebo by tak ešte mohli urobiť.
V Bruseli sa zatiaľ pred budúcotýždňovým summitom lídrov únie začína šepkať o možnom pozastavení ratifikačného kolotoča - bez dátumu jeho obnovenia alebo s ním.
Šéf najväčšej frakcie v europarlamente, Hans-Gert Poettering, v Štrasburgu naznačil, že by to nebola zlá myšlienka. Plánované referendá by sa mohli preložiť na neskôr a únia by zatiaľ získala čas na premyslenie ako sa dostať von zo slepej uličky. Liberáli napríklad navrhujú, aby sa o ústave hlasovalo až o dva roky - a najlepšie naraz v jednom referende vo všetkých krajinách, ktoré plebiscit plánujú.
Rok 2007 sa pritom strategicky spomína predovšetkým pre prezidentské voľby vo Francúzsku. Okrem Jacquesa Chiraca by sa dovtedy pravdepodobne za európskym rokovacím stolom vystriedali aj lídri Nemecka a Veľkej Británie.
Známy ultrapravičiar Jean-Marie Le Pen však varoval pred "legitímnym hnevom" občanov, ak by sa politici pokúsili obísť ich rozhodnutie. Ďalší aktér francúzskej kampane proti ústave, Philippe de Villiers vyhlásil, že jediné riešenie na záchranu Európy "je okamžité zmrazenie plánov na rokovania o vstupe Turecka do únie".
Hlasov volajúcich po prehodnotení budúcich rozšírení pribúda nielen medzi radikálmi. Členské štáty sa chystajú prísne posudzovať už aj Bulharsko a Rumunsko, keďže ich asociačné dohody musia odsúhlasiť všetky národné parlamenty.
Šéf európskych socialistov Martin Schultz počas parlamentnej debaty povedal, že kandidátske krajiny by sa nemali stať obetnými baránkami momentálnej krízy. Namiesto toho treba podľa neho riešiť nespokojnosť občanov pre nedostatok práce a sociálnych istôt.
Jediná slovenská účastníčka včerajšej debaty, Irena Belohorská, však tvrdila: "Neviem, či negatívnym výsledkom hlasovania Francúzi vyliečili svoj problém nezamestnanosti, ktorý v referende použili." Dodala, že podľa nej naopak "zneužili myšlienku a túžbu nových členských štátov a navyše pokorili významnú európsku krajinu - môjho suseda Poľsko, keď použili ako symbol poľského zvárača".
Barrosova komisa prežila
ŠTRASBURG - Európska komisia José Manuela Barrosa prežila hlasovanie o dôvere. Barroso pokračuje aj po obvineniach, že vlani strávil dovolenku na jachte gréckeho lodiara Spirosa Lacisa. Skupina euroskeptických poslancov Barrosa obviňovala z konfliktu záujmov, Lacis získal od komisie veľkú zákazku.
Za vyslovenie nedôvery včera hlasovalo iba 35 poslancov, 589 bolo proti a 35 sa zdržalo hlasovania. Poslanci za HZDS Peter Baco a Sergej Kozlík sa hlasovania zdržali. Výzvu usporiadať hlasovanie o nedôvere pôvodne podporili.
Barroso v pléne Európskeho parlamentu vysvetlil svoje konanie koncom mája. Odvtedy túto aféru úplne prekryli ďalšie udalosti, hlavne odmietnutie euroústavy v referendách vo Francúzsku a Holandsku. (čtk)
Autor: Lucia Kubošová, Brusel
