BRATISLAVA - Za minulý rok štát pomohol podnikom 9,17 miliardy korún vo forme štátnej pomoci. V prepočte na jedného obyvateľa to znamená, že každého občana stáli dotácie pre podniky 1704 korún. V porovnaní s predchádzajúcim rokom dal štát dal na pomoc podnikom o 2,3 miliardy korún viac. Od roku 2000 sa zo štátneho rozpočtu takto vynaložilo vyše 40 miliárd korún. Každý občan sa na túto sumu poskladal 7432 korunami.

Okrem toho vlani smerovalo ďal-ších vyše 7 miliárd korún do železničnej dopravy na úhradu výkonov vo verejnom záujme, ktoré sa do štátnej pomoci nezahŕňajú. Príjemcami boli Železničná spoločnosť a Železnice SR.

Najčastejšou formou štátnej pomoci boli daňové úľavy. Z nich si najviac ukrojili dva podniky: U.S. Steel Košice a Volkswagen. Obidve spoločnosti si spolu uplatnili úľavu na dani z príjmu za rok 2003 v objeme 5,42 miliardy korún. Podľa odvetví potom najviac smerovalo do oceliarskeho a automobilového priemyslu.

Do poskytnutej štátnej pomoci v minulom roku sa ešte naplno nepremietli požiadavky novej investície Kia/Hyundai. Na stavbu trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroen sa zo štátneho rozpočtu prispelo sumou takmer 2,8 miliardy korún vo forme regionálnej pomoci. Ďalších 150 miliónov korún štát dá na vzdelávanie budúcich zamestnancov automobilky.

Stále nízky zostáva podiel pomoci, ktorú štát smeruje do výskumu a vývoja. V minulom roku do tejto oblasti išlo 32 miliónov, čo je 0,35 percenta z celkovej výšky poskytnutej pomoci. Ekonomický analytik Miroslav Šmál to považuje za nedostatočné. "S nízkymi výdavkami na výskum a vývoj majú problémy aj iné európske krajiny. Sme však v situácii, keď si investorov nemôžeme vyberať," povedal Šmál z Poštovej banky.

"Nemáme inú možnosť a musíme podporovať hlavne výrobné investície," dodal.

Európska únia nové členské krajiny vrátane Slovenska viackrát kritizovala, že podnikom poskytujú príliš veľké dotácie. Kým nováčikovia podľa prepočtov Európskej komisie vynakladajú na štátnu pomoc v priemere 150 eur ročne na obyvateľa, v pôvodnej európskej päťnástke je to 94 eur. Podľa pomeru k hrubému domácemu produktu najviac na štátnu pomoc dáva Malta, Cyprus a Česko. Najmenej štedrá k súkromným podnikom je vláda Estónska, Litvy a Lotyšska. Slovensko sa v rebríčku radí pred Pobaltské krajiny.

Vstup Slovenska do únie zmenil aj podmienky poskytovania štátnej pomoci. Jej výšku musí zakaždým schváliť Európska komisia.