Nebude chybou zopakovať si dôležitú skutočnosť: Slovensko nedisponuje veľkou surovinovou základňou ani silnou a rozvinutou výrobnou štruktúrou. Naša veľká výhoda podľa mňa spočíva v tom, že môžeme ponúknuť vzdelanú a kvalitnú pracovnú silu. Aby táto výhoda bola stále aktuálna, musíme ju zveľaďovať. Z toho nám jasne vyplýva potreba neustáleho skvalitňovania našich vzdelávacích inštitúcii. V procese globalizácie ten, kto bude disponovať kvalitnejšími poznatkami, získa konkurenčnú výhodu. Naši absolventi musia byť preto dobre vyzbrojení vybojovať čo najlepšiu pozíciu na trhu.

Preto si myslím, že neustále zvyšovanie vzdelanosti je základným predpokladom socio-ekonomického rozvoja Slovenskej republiky. Keď máme hovoriť o vzdelaní, nemôžeme opomenúť existujúce problémy v samotnom vyučovacom procese. Nie s cieľom dehonestovať prácu školy, ale poukázať na existujúce negatívne javy. Problémy podľa môjho názoru ešte stále existujú v tradičnom vyučovaní, ktoré spočíva v tom, že učiteľ vysvetľuje, diktuje, požaduje, skúša a hodnotí. Žiakovi potom nezostáva nič iné, ako počúvať, pamätať si a plniť. To znamená, že prevláda pamäťové a mechanické reprodukovanie osvojených vedomostí. Podľa odborníkov tento druh učenia zbavuje rozum pružnosti, predstavivosti a získané poznatky nie sú trvalé. Samostatný problém predstavuje predimenzovanosť učiva.

Cieľom štúdia je, aby si žiaci okrem množstva informácii osvojili aj trvalé hodnoty, ako napr. schopnosť racionálne sa učiť, dôverovať si a uplatňovať vlastné myslenie, rozvíjať nápaditosť, schopnosť pružne reagovať na meniace sa podmienky života a pod. Vychovať životaschopných a efektívnych dospelých musí byť cieľom.

Problémov je samozrejme viac a nie je priestor na to, aby sme ich všetky teraz analyzovali. V tomto úvode som sa len telegraficky zmienil viac-menej o problematike základných a stredných škôl. Veľkú vážnosť si v oblasti vzdelávania zasluhujú vysoké školy, pretože sú vrcholnými vzdelávacími a vedeckovýskumnými inštitúciami a ich poslaním je rozvíjať a šíriť poznanie a prispievať tak k zvyšovaniu vzdelanosti národa. Aby toto poslanie splnili, musia mať presne definované ciele a z nich vyplývajúce priority. To si ďalej vyžaduje kvalifikovaných akademických funkcionárov - do budúcnosti univerzitných manažérov a primerane zvýšiť rozpočet rezortu školstva pre oblasť VŠ a zohľadniť rast výkonov a inflácie. Človek, ktorý chce dať svojmu životu zmysel, by si mal ako základný cieľ stanoviť vzdelanie. Vzdelaný človek nemusí byť ten, kto disponuje veľkým bohatstvom všeobecných a odborných vedomostí. Človek je vzdelaný vtedy, keď vie, kde má hľadať potrebné informácie pre konkrétne plány svojich aktivít. Vzdelávanie sa ďalej súčasne stáva prostriedkom pre hľadanie cesty, spôsobu, hodnôt života, spoznávania rozličných možností v jednotlivých etapách života a pod. Vzdelávanie sa podľa niektorých odborníkov chápe ako životná hodnota, ako jedna z možností „dobra“ v živote, ako jeden z pôžitkov ducha.

Len ten, kto na sebe sústavne pracuje (vzdeláva sa), premieňa nešťastie na šťastie a náhodu na šancu. Jedine ten, kto dokáže zmeniť sám seba (vzdelávaním), môže vstúpiť zmenený do medziľudských vzťahov a ovplyvňovať dianie okolo seba. PhDr. DUŠAN PIRŠEL