Pred dvoma rokmi stratil svet a s ním aj Slovensko významného francúzskeho historika umenia Pierra Restanyho. Jeho najbližší slovenský priateľ, výtvarný umelec Alex Mlynárčik pripravil spomienkovú udalosť, ktorá sa v repríze po Paríži a Miláne v utorok zopakovala aj v Bratislave, a v tomto roku sa uskutoční ešte v Žiline.

Galéria mesta Bratislavy sa niesla v duchu spomínania na človeka, ktorý bol veľkým menom na poli teórie súčasného umenia, ale aj veľkým protagonistom slobody. Sála bola preplnená Restanyho slovenskými priateľmi, medzi ktorými boli Milan Dobeš, Ladislav Snopko, Tomáš Štrauss či Zuzana Bartošová.

"Na to, aby umenie fungovalo ako každodenný prvok kvality života, treba začať od nuly. A v tom sme všetci na tej istej úrovni," vyjadril sa na tému problematiky východnej Európy Restany v rozhovore s výtvarnou teoretičkou Zuzanou Bartošovou. "Veľkou šancou východnej Európy je aj to, že sa skutočne nachádza v nultom bode nielen kultúrnej, ale i spoločenskej situácie. Ak sa jej umelci zúčastnia na hľadaní novej funkcie umenia, budú automaticky na tej istej úrovni skúsenosti ako ich kolegovia zo Západu."

Pierre Restany (1930 - 2003), veľký cestovateľ a znalec aktuálneho svetového umenia, osobný teoretik veľkého parížskeho umelca Yvesa Kleina, pestoval intenzívne styky aj so zástupcami progresívnych tendencií východného bloku. Československo navštívil po prvýkrát v roku 1960 a odvtedy sa aktívne zúčastňoval na výtvarnom živote v našej krajine, spolupracoval s výtvarnými časopismi a galériami, kontaktovala privážal z Paríža najaktuálnejšie umenie - do Prahy, aj do Bratislavy.

Restany na Slovensko chodieval rád a vytvoril si tu široký kruh priateľov - zúčastňoval sa na happeningoch, akciách a udalostiach domácich umelcov. Mlynárčik, ktorý, naopak, chodieval za Restanym do Paríža, aplikoval na domácu scénu princípy umenia nového realizmu, ktorý v tom období v Paríži kulminoval.

"Restany bol ako človek hlavnou postavou mojej existencie," vyznáva sa zo svojho vzťahu k Restanymu. "V roku 1964 to bolo osudové stretnutie. Vďaka nemu som stretol množstvom zaujímavých ľudí po celom svete. Neskôr, v období, keď o nás nikto nezakopol, keď sme bojovali v časoch hlbokého socializmu o prežitie, keď temno ministra kultúry Miroslava Válka zapríčinilo, že sme boli na okraji spoločnosti, bol Restany našou veľkou záštitou."

Restany navštevoval Slovensko do roku 1972, až kým ho komunistický režim vyhlásil za nežiaducu osobu. "Nastalo veľké temno a prázdno, diera - len občas vypĺňaná správami od mojich priateľov," spomína Restany v roku 1991. Po otvorení hraníc obnovuje násilne prerušené vzťahy, prichádza do Žiliny, kde začína písať svojmu priateľovi Mlynárčikovi monografiu.

V Galérii mesta Bratislavy sú ešte do zajtra sprístupnené tri dokumentárne filmy zo života Restanyho a autentické zábery z procesu tvorby členov hnutia nových realistov. Filmy dopĺňajú nazväčšované fotokoláže zo slávneho imaginárneho kráľovstva Argília, ktoré Restany s Mlynárčikom založili v Žiline a v ktorom sa stretávali so svojimi priateľmi a ľuďmi, ktorých si vážili.

Restany bol jednou z ikon európskeho umeleckého života, s ktorou sa v 60. rokoch v Československu posilnila vlna uvoľnenia, slobodomyšlienkarstva a umeleckej kreativity. Priniesol ducha parížskej revolty, zmenu v nazeraní na umenia samotnými umelcami, ale aj podporu progresívnej vlny, ktorá v tej dobe bola na štartovacej čiare.

S jeho osobou odišiel pred dvoma rokmi pre mnohých jeden z osobných priateľov, ktorí bez problémov spájali východ so západom a vytvorili medzinárodné putá, ktoré žijú dodnes.

ANDREA KOPERNICKÁ