a český publicista Antonín J. Liehm. V pohľade na pojem nepriateľa sa aktéri debaty líšili - predovšetkým podľa toho, akú životnú skúsenosť majú za sebou.

Diskusia tradične patrí mimo autorského čítania a autogramiád k stretnutiu literátov v Prahe. Tento ročník je zasvätený Giacomovi Casanovovi a prvý deň mal motto Únikové cesty. Odkazoval na literárnu prvotinu Casanovu Môj útek z olovených komôr benátskych, ktorá opisuje dramatický útek Casanovu z väzenia.

Moderátor Gary Young mal pri okrúhlom stole štyroch diskutérov, ktorí majú za sebou buď skúsenosť priamo z disentu, alebo stáli pri niektorom z významných protestných hnutí 20. storočia. Kým Sanders označoval seba samého ako disidenta v dnešných Spojených štátoch preto, že bojuje za šesťtýždňovú dovolenku, Jerofejev so skúsenosťou s totalitným sovietskym režimom ostro kritizoval súčasného ruského prezidenta.

"Je rozdiel medzi tým, čo je to disent, disident a opozícia. V Rusku môžeme byť v opozícii, ale nemusíme byť v disente. Môžem povedať, čo si myslím o Putinovi, a nemusím o tom počuť len z Hlasu Ameriky," povedal Jerofejev.

Sanders si spomenul, že po prvý raz fenomén nepriateľa si uvedomil pri čítaní rozprávky bratov Grimmovcov. Na vlastnej koži prežil, že nepriateľ je blízko, keď stál v kostole, ktorý obkľúčili členovia Ku-Klux-Klanu. "Rodičia ma vychovali proti nespravodlivosti. Túto pochodeň ponesiem ďalej a nesiem ju aj teraz, keď bojujem za platenú dovolenku, ktorú vy tu máte a ľudia v USA nie," povedal.

Liehm o nepriateľovi vraj premýšľal len v útlej mladosti. "Dnes vnímam skôr protivníka. Čo sa dá robiť s nepriateľom iné, než bojovať? Protivník je pohodlnejší termín," uviedol osemdesiatročný český emigrant. Sám seba vníma ako disidenta - na rozdiel od tých priateľov, ktorí sa stali súčasťou establishmentu.

Že bolo v Sovietskom zväze veľmi jednoduché stať sa disidentom, a teda nepriateľom vládnuceho režimu, doložil Jerofejev. "Stačilo napísať do jednej básni štyrikrát slovo čierny a povedali, že sme pesimisti a podkopávame režim," uviedol spisovateľ, ktorý v sovietskom Rusku nemohol vydať ani jednu zbierku básní. "Disident bolo niečo prirodzené, ako piť vodu," doplnil.

Peter Schneider nie je optimista a mieni, že dobro a zlo sú súčasťou každého človeka, a ľudia teda budú vždy mať nejakého nepriateľa. "V Európe po stáročiach nemáme žiadne aktuálne nebezpečenstvo vojny, žijeme takmer v utópii," uviedol. Pripomenul však rok 1989 a vtedajšiu nádej, ktorú skoro vystriedala vojna na Balkáne.

"A stal som sa znova disidentom, pretože väčšina Nemcov chcela byť dobrými a nemať nič spoločné s vojnou. Ja som bol za intervenciu, a preto zabrániť vojne - aj vyvolaním vojny," povedal. (čtk)