Hayekovou v hlavnej úlohe. Pravdou však zostáva, že bez neho by o tvorbe Fridy vedeli iba krajania, teoretici umenia a feministky, ktoré ju objavili začiatkom 80. rokov minulého storočia.

Na výstave v Londýne bude viac ako sedemdesiat prác, medzi nimi aj preslávené plátna ako Autoportrét s opicou či erotické zátišia. Na výstavu poskytla časť svojej zbierky aj speváčka Madonna, ktorá vlastní okolo tucta Fridiných malieb.

Výstavný program Tate je známy svojím bohatým sprievodným programom. Nie je tomu inak ani pri výstave Kahlo, na ktorú sa teší celá Británia. K výstave sa pripravuje aj filmová prehliadka zameraná na dokumentárny či prepísaný príbeh jej života, ale aj na Mexiko, na dobu, v ktorej žila, či na krajanov, ktorých s Fridou spájali podobné osudy - búrlivý život, drogy, umenie. Filmy v časovom rozpätí od raných 20. rokov - Gabriel García Moreno cez Sergeja Ejzenštejna - až po najnovší príspevok z minulého roka, v ktorom rozprávajú Fridini príbuzní a priatelia, Salma Hayek či hviezda britskej umeleckej scény Tracy Emin.

Frida Kahlo (1907 - 1954) sa narodila v Mexiku v rodine maďarského Žida a miestnej Indiánky. Ako osemnásťročná prežila ťažkú haváriu, ktorá jej poznačila celý zvyšok života. V maľbách a denníkoch sa vyrovnávala s celoživotnou traumou nosenia korzetu a pripútania na lôžku, ale aj z manželských nevier manžela, vtedy slávneho maliara Diega Riveru, no nakoniec aj jej samej. Žila v spoločnosti ľavicových intelektuálov, stretla sa s manželmi Trockými, ale aj s dobovou umeleckou špičkou - k jej obdivovateľom patrili Breton, Dalí, Aragon, Kandinský, ale aj Ejzenštejn či Picasso. Jej umenie je radené do vetvy mexického surrealizmu, no obsahuje viac citu a sebaskúmania ako u ktoréhokoľvek európskeho kolegu. (kop)