Citácia básnika Ivana Diviša: " ...melancholie z Třešňákovy osobnosti vyvírá jak láva sopky a tuhne na úbočích...", uvádzajúca prílohu Jiřího Černého k reeditovanej hudobnej prvotine pesničkára, spisovateľa, fotografa a maliara Vlastimila Třešňáka (1950). Zeměměřič pomerne presne charakterizuje určitú líniu tvorby tohto renesančného autora. Dokumentuje to aj jeho najnovší román, ktorého textové pásmo je zložené z dvoch časovo i graficky odlíšených rozprávaní, podobne ako to urobil v knižke Klíč je pod rohožkou (1995).
Vrkoč príbehu, spletený z "nadšenej" historickej linky (neskoré šesťdesiate roky rock and rollu) a trpkej súčasnosti, vykazuje v námete aj štýle typické rysy Třešňáka prozaika, dostatočne známe z jeho predchádzajúcich poviedkových i románových kníh. Prítomný je svet či reč outsiderov a periférie, hranie sa so slovnými a motivickými refrénmi, ktoré sú funkčne a väčšinou s vtipnou sebairóniou používané v rôznych kontextoch. Často je príjemne uvoľnený až diskrétne rozvláčny, rozprávanie plynie takmer na beatnický spôsob, pridávajú sa nekompromisné autobiografické črty.
Celkový rozsah knihy je však našťastie komornejší, čo sa v minulosti Třešňákovi v jeho prózach vždy nedarilo, a tieto tak potom strácali svoju silu aj šťavnatosť. Lyricko-melancholická povaha a nevyslovovaný, ale dobre čitateľný smútok, či určitá ostýchavosť aktuálnej prózy má svoje pochopiteľné nostalgické miesta v evokáciách už miznúceho Karlína a ďalších spodných "poschodí" Prahy, pomerne charakteristického popisu viacgeneračného krčmového švejkovského fízlovstva, ale aj ľahko rozhnevanej kritiky súčasných pomerov.
Nevyhne sa blahosklonnej, ale nekompromisnej ironizácii známych štátnych činiteľov, umelcov (kolaborujúci režisér všetkých režimov Oťas, moderátor Lear), hokejových úspechov alebo udávajúcich folkerov (harmonikár Čert-Horáček). Smutne sa obtrie v neuveriteľnej skratke o ekológiu prostredia či potravín, nezabudne si zacitovať svoj pesničkový text.
Určité východisko-nevýchodisko z románu však nachádza dosť netypicky v symbolickom popise nenaplneného anarchistického riešenia, ktoré dokumentuje istú bezmocnosť pointy súčasného žitia. Próza sa číta ľahko, s prestávkami na spomienky a sebauvedomovanie si status quo i v poloúsmeve, ale zároveň so zimomriavkami.
Autor: Pavel Malovič(Autor je publicista a pesničkár)
