Bolívijčan točí horiacu pneumatiku počas protestov, ktoré paralyzujú krajinu. FOTO - REUTERS |
Blokády skomplikovali život v metropole La Paz. Prišla o dodávky pitnej vody, benzínové pumpy dýchajú prázdnotou, chýbajú potraviny. Revolučne naladení Bolívijčania trvajú na zoštátnení prírodných zdrojov a novej ústave. Navyše sa do toho ozývajú bohatšie provincie na čele so Santa Cruz, ktoré túžia po silnejšej autonómii.
Keď prezident Mesa v pondelok v noci navrhol svoju rezignáciu a pobozkal bolívijskú vlajku, jeho stúpenci skandovali. "Dostali sme sa do bodu, keď už nikto nechce počúvať nikoho iného. Urobil som, čo som mohol," povedal Mesa v bolívijskej televízii. Pred tromi mesiacmi už raz odstúpiť chcel, ale kongres to odmietol.
Demonštranti vraj neustúpia, kým kongres hodenú rukavicu prezidenta nezdvihne a nevypíše nové voľby. V uliciach sú už od polovice mája, keď poslanci navýšili dane energetickým spoločnostiam. Protestujúcim sa to máli. Najradšej by videli prírodné zdroje v štátnych rukách. Okrem toho chcú ústavu v prospech pôvodného obyvateľstva. S tým však nesúhlasia provincie na východe a juhu, Santa Cruz a Tarija, kde ležia ropné ložiská a sídli podnikateľská elita. Naopak, na august tam vypísali referendum za väčšiu nezávislosť.
Cestu z uzavretého kruhu preto Mesa vidí vo vlastnej rezignácii. "Nemám plány odcestovať do Miami či Washingtonu," citoval ho denník Los Angeles Times. Bolívijský prezident narážal na svojho predchodcu Gonzala Sancheza, ktorý ušiel do Spojených štátov.
V najchudobnejšej latinskoamerickej krajine, kde podľa BBC 30 percent populácie žije z menej ako jedného dolára na deň, sú protesty bežné. "Odkedy som nastúpil do prezidentského paláca, tu bolo viac demonštrácií ako dní mojej vlády," tvrdieva sám Mesa.
Indiáni, baníci, ľavicové skupiny i študenti sú dlhodobo nespokojní. Po dvoch dekádach vlády reformných strán stratili vieru v politikov.
Reformy podľa nich viedli k zbohatnutiu malej skupiny ľudí a naopak pre väčšinu Bolívijčanov nepriniesli takmer nič. A na vine je, ako vždy, "saqueo" - teda rozkradnutie prírodných zdrojov cudzincami. Bolívia má totiž po Venezuele druhé najväčšie prírodné rezervy plynu v Južnej Amerike a nič nevyvoláva v krajine také vášne ako jej nerastné bohatstvo.
MIREK TÓDA