Palestínske miestne voľby v máji: teroristi z Hamasu blahoželajú svojmu kandidátovi k víťazstvu. FOTO - REUTERS
Bushova vláda mení postoj k Hamasu. Hoci sa hnutie nachádza na európskom aj americkom zozname teroristických organizácií, zaznievajú hlasy, že s niektorými "umiernenými politikmi" hnutia by sa malo začať hovoriť.
Washington sa tak priblížil k európskemu pohľadu, dostal Izrael do veľmi nepríjemnej situácie a navyše poprel dikciu cestovnej mapy, ktorá dialóg podmieňuje totálnym odzbrojením všetkých palestínskych teroristov.
Podobná ústretovosť Američanov sa prejavuje aj v iných častiach blízkovýchodného regiónu. Pragmatici hovoria, že inak sa to nedá, realisti upozorňujú, že je to cesta do pekla.
Vedľajším produktom Bushovej doktríny o demokratizácii Blízkeho východu, je aj to, že z teroristických organizácií sa po slobodných voľbách stávajú významné politické sily. A to bez toho, aby odmietli svoju ideológiu, zložili zbrane a správali sa podľa demokratických pravidiel, ktoré ich vyniesli k moci.
Je to prípad palestínskeho Hamasu, ktorý po regionálnych voľbách ovláda významnú časť pásma Gazy, libanonského Hizballáhu, ktorý po nedeľných voľbách ešte zvýšil počet svojich zástupcov v parlamente, egyptského Moslimského bratstva, z ktorého sa stala alternatíva voči autokratickému prezidentovi Husnímu Mubarakovi či politických strán v Iraku napojených na miestny odboj.
Bushova administratíva teraz skúma, ako sa s tým vyrovnať: na jednej strane musí držať líniu boja proti terorizmu, na druhej strane musí rešpektovať výsledky slobodných volieb. Táto dilema zároveň ukazuje slabinu Bushovej doktríny a naznačuje, že výhrady odborníkov na Blízky východ, podľa ktorých slobodné voľby ešte neznamenajú demokraciu, neboli márne.
Americká diplomacia sa už asi rozhodla. Cez víkend nemenovaný zdroj z ministerstva zahraničných vecí svetovým agentúram povedal, že Američania zmiernia tvrdý postoj voči Hamasu. Dôvodom má byť, že hnutie je politicky čoraz silnejšie na lokálnej úrovni a hrozí, že bude významným hráčom aj po parlamentných voľbách odložených na jeseň. Jeho odmietanie by bolo teda nebezpečné, lebo by ešte viac posilnilo zlý imidž Američanov v arabskom svete.
Za rozhodnutím Američanov je aj snaha ukázať flexibilitu smerom k európskym spojencom. Nie náhodou Američania cielene informovali o novej stratégii pár dní pred dnešnou návštevou britského šéfa diplomacie Jacka Strawa v Izraeli a na palestínskych územiach. Strawovi diplomati totiž už "umiernených" členov Hamasu kontaktovali. Európania presadzujú názor, že vďaka charitatívnym projektom Hamasu, nemožno na hnutie celkom zanevrieť.
V nepríjemnej situácii je však Izrael. Ak sa Hamas požadujúci zničenie štátu Izrael stane skutočne rešpektovanou silou, bude musieť o usporiadaní vzťahov vyjednávať s ním. Tak by sa prakticky zopakovali chyby Clintonovej administratívy, ktorá uverila "umiernenému" Jásirovi Arafatovi a nepožadovala od neho, aby odzbrojil a plnil dohody.
Pri útokoch na palestínskych územiach 4 mŕtvi
PÁSMO GAZY, NÁBULUS - Palestínsky a čínsky robotník zahynuli pri mínometnom útoku na židovskú osadu v pásme Gazy. Ďalších šesť, zväčša Palestínčanov, sa zranilo. Skupina pracovala v skleníkoch.
Ešte predtým raketami Kassám ostreľovali členovia hnutia Hamas juhoizraelské mesto Sderot. Izrael už skôr pohrozil, že ak sa útoky na Gazu budú opakovať, nedá sa vylúčiť ani opätovné obsadenie pásma.
Násilie sa odohráva aj na západnom brehu. Pri prestrelke s izraelskými vojakmi pri Nábuluse zahynul miestny šéf Islamského džihádu a jeden policajt. (čtk)
