etrolu nárokujú a vyhlasujú sa za ich vlastníkov.
Kauza siaha do roku 1997, keď exekútorka zhabala časť akcií Transpetrolu ako náhradu za nevyplatenú pohľadávku, na ktorú si nárokovala firma Ignáca Ilčišina ILaS.
Ministerstvo argumentuje tým, že v čase exekúcie akcií platil zákon o veľkej privatizácii, a teda na akcie strategického Transpetrolu nebolo možné siahnuť. Exekúcia teda bola nezákonná.
V kauze prebieha takmer dvadsať súdnych sporov. Ich vyriešenie je zatiaľ v nedohľadne, keďže konania sú prerušované neprítomnosťou žalujúceho Ignáca Ilčišina alebo častými námietkami proti zaujatosti sudcov.
Jedno z najdôležitejších rozhodnutí vyniesol Krajský súd v Košiciach v septembri minulého roka, keď rozhodol v neprospech ministerstva hospodárstva. Ministerstvu nariadil, aby žalujúcim údajným vlastníkom vydal zodpovedajúci podiel akcií Transpetrolu.
"Nielenže súd neuznal naše argumenty, takýto rozsudok je navyše nevykonateľný, keďže neurčil, ktoré presne akcie má ministerstvo vydať. Ide totiž o hromadnú akciu," hovorí právnik Martin Krivák, ktorý zastupuje ministerstvo hospodárstva v kauze Transpetrol. Proti rozsudku sa štát odvolal a o jeho právoplatnosti bude rozhodovať Najvyšší súd.
Druhý súdny spor, ktorý by mohol dať bodku za kauzou Transpetrol, je na Krajskom súde v Košiciach. Ten má určiť vlastníctvo 100 kusov akcií Transpetrolu, čo zodpovedá 34,04-percentnému podielu. Termín pojednávania nebol zatiaľ určený.
Právny zástupca ministerstva verí, že rozsudok bude v prospech štátu. "Dali sme si vypracovať nezávislú expertíznu správu na Ústave štátu a práva, podľa ktorej sa akcie exekvovali nezákonne," tvrdí Krivák. "Ak by súd rozhodol inak, vznikol by tu precedens, že napriek zákonu o veľkej privatizácii sa s akciami strategického podniku hýbalo," upozornil.
TEREZA COPLÁKOVÁ
