Prvý ponovembrový šéf KSS, neskôr SDĽ, Peter Weiss hovorí, že základy politickej scény sa už postavili, ale ešte stále bude dochádzať k jej diferenciácii. "Je otázne, čo bude s HZDS a čo so slovenskou pravicou, lebo HZDS predstavuje dodatočný potenciál pre pravicovú politiku. Nová šanca je aj pre sociálnu demokraciu, ktorú predstavuje Smer," povedal Weiss. Pre neho je však najzaujímavejšie, čo sa stane s ľudáctvom na Slovensku. Jeho najkrajnejšiu podobu predstavuje podľa Weissa SNS, konfesionálno-fundamentalistickú KDH a tretiu vetvu HZDS.

Prvý predseda KDH Ján Čarnogurský povedal, že "jediné KDH zostalo tou stranou, ako vzniklo v roku 1990". Skutočnosť, že na Slovensku sa zachovali kresťanský, národný a ľavicový prúd je podľa Čarnogurského dané tradičným delením spoločnosti a je to aj inde v Európe. Na otázku, či mu nechýbajú liberáli, odpovedal, že na to, aby sa udržali čo len 15 rokov, "sú príliš nestáli".

Za nevyprofilovanú označil slovenskú politickú scénu i šéf SMK Béla Bugár. "Stačí mať len veľké reči bez konkrétnych činov a ľudia veria," hovorí. Podľa neho však nemožno hovoriť ani o vyprofilovanosti voličskej základne strán. Bugár verí, že ľudia budú v budúcnosti voliť strany predovšetkým na základe programu. Vie tiež, prečo prežili strany združené v maďarskej koalícii. "Priniesli sme na politickú scénu stabilitu, názory, ktorých sa držíme a určitú politickú kultúru," dodal Bugár. (sp)

Čo mali strany vo volebných programochVPN - demokratický a právny štát, silné republiky vo federácii, zodpovednosť za rozvoj miestnej a regionálnej samosprávy, plnohodnotné spolužitie menšín so slovenským národom, rozšírenie vzťahov s Európskym spoločenstvom, trhové hospodárstvo, prílev zahraničného kapitálu, demonopolizácia Slovenska, právo na prácu, navrátenie cti pracujúcemu človeku, dlhšia materská dovolenka, citlivá sociálna politika,

KDH - právny štát, zrušenie výlučnej pôsobnosti federácie v otázkach zahraničnej politiky, obrany, menovej politiky, právna a fyzická ochrana jednotlivca aj pred narodením, podpora rodiny, mierové spolunažívanie, postupné zrušenie vojenských blokov, podpora sociálneho a trhového hospodárstva, obnova rodinných fariem, školská reforma, zákonom určená minimálna mzda, vznik nezávislých kresťanských odborov, pomoc štátu v nezamestnanosti,

SNS - podpora zákonov, ktoré zabránia anarchii, Slovensko ako samostatná a zvrchovaná republika, paritné zastúpenie Slovákov v orgánoch federácie, daňová politika, ktorá bude motivovať k podnikaniu, ekonomická a kapitálová nezávislosť Slovenska, slovenčina ako štátny a úradný jazyk bez výnimky, slovenské odbory, minimálna hodinová mzda,

KSS - Slovensko ako súčasť federácie dvoch suverénnych republík, referendá o dôležitých problémoch, nezávislé súdnictvo, prokuratúra, sloboda informácií, priateľské vzťahy so všetkými krajinami, výhodná spolupráca so ZSSR, premyslená hospodárska reforma za spolupráce s pracujúcimi, nesúhlas so všeobecnou reprivatizáciou, progresívne zdanenie vysokých príjmov, bezplatné vzdelanie, právo na prácu, silné odbory,

Spolužitie-MKDH - demokracia, ľudské práva a práva menšín, styky národných menšín s materinským národom, ekologické-trhové-sociálne hospodárstvo, konvertibilita koruny, podpora súkromných roľníkov a riešenie vlastníctva pôdy, samostatné rozhodovanie menšín v oblasti kultúry, slobodné používanie jazyka menšín, štátneho tajomníka pre menšiny, právo na prácu, rozvinutá sieť sociálnych podpôr. (sp)

Čo robili pred 15 rokmi

Vladimír Mečiar, predseda HZDS

V čase volieb už bol v politike, bol ministrom vnútra a životného prostredia. Do funkcie sa dostal v januári 1990 na základe konkurzu, na ktorý prišiel ako neznámy podnikový právnik z Nemšovej, a keďže všetko o rezorte vedel, konkurzom prešiel.

Na internetovej stránke HZDS je napísané, že v období do roku 1989 pracoval v rôznych, aj robotníckych, profesiách v podnikoch Trenčianskeho kraja. V skutočnosti pracoval najmä ako podnikový právnik.

Jozef Ševc, predseda KSS

Do pádu komunizmu robil vedúceho jedného z oddelení Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Po roku 1989 však zamestnanie zmenil. Jeho brat bol vedúcim personálneho oddelenia v banskobystrickom pivovare Urpín. Jozefa Ševca tam prijal do zamestnania a z bývalého vedúceho oddelenia ÚV KSS sa stal obchodný zástupca pivovaru.

Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ

Ekonóm - dopravák, železničiar. Pracoval najskôr ako ekonomický analytik vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline, ale po roku 1988 sa stal riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave (1988 - 1990), kde bol až do prvých slobodných volieb. Hneď po nich sa stal námestníkom ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Na svoje železničiarske roky dodnes symbolicky spomína, v roku 1998 v červenej železničiarskej čiapke s píšťalkou sľúbil ľuďom, že ak ho budú voliť, dopraví ich do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

Pavol Rusko, predseda ANO

Najskôr pracoval v Slovenskej televízii ako športový redaktor, neskôr bol vedúcim odboru výskumu programu. Popritom intenzívne funkcionárčil v SZM. V roku 1990 sa dostal do top-manažmentu televízie. V čase volieb bol šéfom vysielacieho centra, čo bolo na úrovni námestníka ústredného riaditeľa. Rusko bol vo vysielacom centre zodpovedný za odbor výskumu, artcentrum, videotéku (archív), redakciu vysielania a skladbu programu.

Pavol Hrušovský, predseda KDH

Pred voľbami bol vedúcim právneho oddelenia v spotrebnom družstve Jednota SD Nitra, mal pod sebou štyroch ľudí a robil klasické právne veci - zmluvy, zastupovanie pred súdom. Ešte v roku 1989 ho dosadili za poslanca do Federálneho zhromaždenia ČSFR. Počas volieb bol teda už v aktívnej politike, v zhromaždení pôsobil v ústavnoprávnom a zahraničnom výbore.

Aj po voľbách v roku 1990 ho zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR, kde pracoval v ústavnoprávnom, zahraničnom a mandátovom a imunitnom výbore.

Robert Fico, predseda Smeru

Od úplných začiatkov bol úradníkom v oblasti práva. V čase volieb mal 25 rokov a pracoval na právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti. Na ministerstve pôsobil od roku 1986, v čase volieb bol vedeckým pracovníkom v oblasti trestného práva. Do politiky vstúpil o dva roky neskôr, keď sa stal členom SDĽ. S touto stranou spolupracoval aj skôr, robil pre ňu analýzy a pripomienkoval zákony.

Béla Bugár, predseda SMK

Pracoval ako strojný inžinier v Závodoch ťažkého strojárstva v Bratislave. Robil na projektoch technologických zariadení, napríklad ako vyrobiť v sérii hydraulické valce. Po voľbách sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. (rf)

Strany, ktoré prežili od roku 1990

KDH - V prvých slobodných voľbách v roku 1990 kresťanskí demokrati skončili druhí. Takmer 20-percentný zisk bol pre nich sklamaním, niekedy sa porovnával dokonca až s porážkou. V histórii KDH to bol však najlepší volebný výsledok. KDH bolo do roku 1992 súčasťou vládnej moci, v roku 1994 bolo pol roka vo vláde Jozefa Moravčíka. V roku 1998 predstavitelia KDH kandidovali na kandidátke SDK, v posledných voľbách opäť samostatne.

SNS - V prvých voľbách sa stala treťou najsilnejšou stranou po VPN a KDH. Hlavným pilierom politiky národniarov sa stala samostatnosť pre Slovenskú republiku. Po rozdelení Československa sa ich politika upriamila na juh Slovenska. SNS sa stala oficiálnou súčasťou vlády až v roku 1994, keď vládla spolu s HZDS a ZRS. Pre vnútorné rozpory sa v tomto volebnom období do parlamentu nedostala.

Spolužitie - MKDH - Vystupovali ako koalícia. Popri týchto dvoch stranách ešte fungovala MNI - Maďarská nezávislá iniciatíva. Do volieb išla najskôr ako súčasť VPN, neskôr sa zmenila na Maďarskú občiansku stranu. Za poslednej Mečiarovej vlády pod vplyvom volebného zákona sa všetky tri strany dohodli na projekte jednej strany s názvom SMK.

KSS - Vo voľbách získala 13 percent hlasov, čo sa považovalo po 40 rokoch totalitnej vlády komunistov za úspech. KSS s novým vedením sa snažila zbaviť nálepky totalitnej strany. Postupne pridala k svojmu názvu druhú časť - SDĽ (Strana demokratickej ľavice) a názov komunistická opustila. SDĽ sa začala vzmáhať a svoj vrchol dosiahla vo voľbách v roku 1998, keď sa stala súčasťou prvej Dzurindovej vlády. O štyri roky sa už nedostala do parlamentu. Na troskách SDĽ sa naopak do parlamentu dostala extrémna ľavica - novozaložená KSS. A tiež Smer, ktorý založil bývalý nespokojný člen SDĽ Robert Fico.

VPN ako víťazná strana neprežila

Víťaz prvých slobodných volieb na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN) podobne ako v Česku Občianske fórum vznikli počas nežnej revolúcie, ale ani jedno hnutie nedokázalo dlhodobo politicky existovať. VPN združovala množstvo politických prúdov, boli v nej rozdielne názory na ekonomickú reformu či spôsob usporiadania federatívneho štátu.

Z VPN sa oddelila platforma Za demokratické Slovensko ako základ nového Mečiarovho hnutia - HZDS. Neskôr VPN zmenila názov na Občiansko-demokratickú úniu ODÚ - VPN. Do volieb v roku 1992 už išla iba s názvom ODÚ, do parlamentu sa však nedostala. (sp)

Kto bol ľuďom v máji 1990 sympatický?