Pri poznámke, že má krásny výhľad sa usmeje: ,,Ale pre taký výhľad treba dlho a veľa pracovať." Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky a. s.,
Rainer Franz.
l Čím ste chceli byť ako dieťa?
Narodil som sa v Mariánskych Lázňach, ale detstvo som prežil v južnej časti Álp, v Korutánsku. Chcel som byť to isté, čo chce určite veľa tatrancov, ktorí sú presvedčení, že Tatry, a hory vôbec, sú najkrajší kus sveta. Chcel som byť napríklad horský vodca, lyžiarsky inštruktor, a to všetko som aj robil. Nakoniec však človek predsa len príde vývojom k záveru, že môže a chce robiť aj niečo iné.
l Kedy vás očarilo finančníctvo a prečo?
V čase, keď som bol na postgraduálnom štúdiu v Amerike. To bol celkom iný svet. Netreba zabúdať, že pred tridsiatimi - tridsiatimi piatimi rokmi boli finančné a kapitálové trhy v Európe v porovnaní so Spojenými štátmi úplne iné. Vtedy vládol v Európe oveľa prísnejší režim, také uvoľnenie, ako je už dnes aj v Slovenskej republike, nebolo. Čo sme na Slovensku dokázali za desať rokov, na to iné štáty potrebovali dvadsať rokov i viac. Čiže, keď som v sedemdesiatych rokoch prišiel do krajiny "neobmedzených možností", vzbudila vo mne finančná sféra veľký záujem.
l Dá sa porovnávať náš slovenský bankový svet s americkým, napríklad v New Yorku?
V zásade len veľmi ťažko. Museli by sme vychádzať z úrovne vývoja a v tom má Amerika jasné, objektívne výhody. Musíme rozlišovať, aké ciele má mať a aké služby chce ponúkať finančný sektor a obzvlášť bankovníctvo. Pokiaľ ide napríklad o služby, ktoré potrebuje bežný občan, tak, samozrejme, ruka v ruke s vývojom hospodárstva, aj na Slovensku badať veľmi rýchly vývoj a môžeme povedať, že už sme na dobrej ceste k úrovni takých služieb, aké využívajú americkí občania. Ale pokiaľ ide o kapitálový trh, tak sú tu ešte veľké rezervy. Faktom je, že na slovenský trh sa treba pozerať aj z pohľadu meny - koruna nie je a nikdy nebude taká rozšírená ako dolár alebo euro. Slovenské firmy často vlastnia zahraniční investori a preto je prirodzené, že oni pokrývajú svoje potreby v eurách a vyhľadávajú európske kapitálové trhy. Porovnanie bude preto zatiaľ stále v neprospech Slovenska a vyrovnanie sa dá očakávať až vtedy, keď pristúpime na euro aj na Slovensku. Na druhej strane to nie je len otázka Slovenska. Aj v súčasnosti v Európe vidíme, že finančné centrá ako Londýn, Paríž, Frankfurt sú oveľa významnejšie ako povedzme Rím, nehovoriac už o ďalších menších mestách.
l Akí sú slovenskí bankári?
Spočiatku boli banky nútené prijímať ľudí, ktorí síce mali teoretické vedomosti, ale z objektívnych dôvodov nemali mať odkiaľ skúsenosti. Ani mladá generácia, ktorá vyrástla po revolúcii, nemala skúsenosti s tým, čo je skutočná banka. Nielen zahraniční investori alebo bankári, ale aj medzinárodné vzdelávacie inštitúcie sa v tom čase snažili vzdelávať ľudí v oblasti bankovníctva. Samozrejme, že najmä po privatizácii veľkých bánk nároky na kvalitu ľudí pracujúcich v banke ešte viac vzrástli. V Tatra banke sme presadzovali od úplného začiatku stratégiu výchovy kvalitných bankových odborníkov z vlastných zdrojov. Vzdelávacie aktivity sme zamerali najmä na pokrytie potrieb slovenských klientov.
Našim zamestnancom dávame šancu vzdelávať sa na Slovensku, ale dobrým a ešte lepším umožňujeme získavať vedomosti aj za hranicami Slovenska, a to nielen v našej materskej banke. Veľmi veľa múdrych a odborne kvalitných slovenských občanov dnes odchádza za prácou do zahraničia. My z tohto uhla pohľadu vidíme dve výzvy - vyhľadať najlepších ľudí a vzdelať ich v zahraničí, ale na druhej strane im aj pomôcť v kariére a vytvoriť také pod-mienky, aby sa vrátili. To však nemôžeme urobiť sami, na to musí prispieť celá infraštruktúra, vývoj a atmosféra na Slovensku. Pretože keď je človek vonku, naučí sa porovnávať aj kvalitu života a podľa nej si vytvára kritériá návratu.
l Necítite smútok, keď vychováte ľudí, vzdeláte ich, a oni potom odídu?
Taký je život. Akú máme alternatívu? Ak im aj možné zahraničné skúsenosti nesprostredkujeme my, nájdu si sami cestu do zahraničia na ďalší osobný rozvoj a vzdelanie a potom sú zrejme na sto percent stratení pre odovzdanie skúseností na Slovensku. Ja som napriek svojmu detstvu tiež nikdy nepracoval v Rakúsku, ale teraz som k nemu bližšie ako kedykoľvek predtým.
l Podľa štatistík sa od roku 1995 počet vysokoškolákov študujúcich finančné trhy zdesaťnásobil. Vnímate aj vy tento nárast napríklad pri výbere nových pracovníkov?
Áno, vnímame, ale na druhej strane vzrástla aj potreba mať takto vzdelaných ľudí. Stúpla napríklad aj tým, že na Slovensko prichádza stále viac investorov. Pretože absolventi ekonomických fakúlt sa neuplatnia len v bankách, ale aj na rôznych odborných pozíciách vo firmách, v daňovom sektore a podobne. Odborný potenciál je dôležitý - keď ako investor nenájdem dostatok vzdelaných ľudí, napríklad z finančnej oblasti, zvážim svoju investíciu. Mať viac a kvalitných absolventov je jednou z podmienok, aby sme prilákali zahraničné investície.
l Môžete definovať, čo pre banku znamená jej klient?
Tak ako by to malo platiť vo všetkých iných oblastiach, pre banku je klient všetkým, základnou životodarnou bunkou. Z tohto pohľadu musíme klientom ponúknuť také služby a starostlivosť, ktoré naplnia ich potreby. Pre niekoho, napríklad občana, to znamená len bežný účet, pre iného, napríklad veľkú firmu, niečo úplne iné. Ide preto o veľmi široké spektrum činností a my na všetko potrebujeme adekvátne vzdelaný personál. Pracujeme vo veľmi tvrdom konkurenčnom prostredí. Banky verejnosť vníma najmä ako inštitúcie, ktoré ponúkajú spotrebné a hypotekárne úvery. Keď sa však pozrieme napríklad na pohyby kurzu koruny, tie sa dotýkajú každého exportéra. Ten príde k nám do banky a spýta sa, či môžeme nejakým spôsobom poistiť menové riziko. Takýto produkt síce nevidieť bežne v reklame, ale pre banku je minimálne rovnako dôležitý ako napríklad hypotekárny úver, ktorý všetci poznajú z reklamy.
Takže definícia klienta je veľmi široká, tak isto ako je široká funkcionalita banky.. Existujú, samozrejme, aj špecializované banky napríklad len pre súkromných, privátnych klientov, alebo len so zameraním na investičné fondy.
l Je podľa vás dôležité mať vzťah k banke, povedzme, že niekto ide popri Tatracentre a povie - Toto je moja banka.
Dúfam, že naši klienti aj zamestnanci majú dôvod cítiť hrdosť a lojalitu k svojej banke. Podstatné je, aby na vedúcich pozíciách pracovali ľudia, na ktorých ostatní vidia radosť i hrdosť na to, že pracujú práve v Tatra banke. Veľmi dôležité je, aby sme aj my ponúkli našim manažérom budúcnosť, aby sme ich nenakupovali a nepreplácali z iných spoločností. Našou víziou bolo vždy dosadzovať ľudí z vlastných radov, čo je logický dôsledok vzdelávacích aktivít. Keď sa pozriete na naše predstavenstvo alebo divíznych manažérov, až na nie-koľko malých výnimiek sú to ľudia, ktorí začínali na pobočkách a rôznych oddeleniach a vďaka svojim výkonom a nasadeniu sa vypracovali vyššie. Samozrejme, že pre každého by malo byť výzvou dosiahnuť porovnateľný úspech. Nejde však o nejaké kúzlo, keď spoločnosť rastie tak ako naša o dvadsať - tridsať percent každým rokom, je jasné, že potrebuje viac manažérov. Našou ambíciou je dostať na tieto miesta najlepších. Či sme dnes urobili dobré rozhodnutie alebo nie, to sa ukáže tak za päť rokov. Úspech a neúspech stoja síce veľmi blízko seba, ale správnosť zásadných rozhodnutí sa ukáže až v dlhšom časovom horizonte.
l Môže vás ešte niečo prekvapiť?
V bankovníctve nikdy nie ste ušetrení prekvapení, pretože i keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, bankový biznis je v prvom rade o ľuďoch. Nie je ľahké vidieť do ľudí, takže prekvapení ušetrení nie sme. Na jednej strane je to najväčšia výzva, na strane druhej najväčšie riziko.
l Friedrich Schlieman bol dlhé roky úspešným bankárom, ale všetky peniaze mu slúžili len na to, aby si naplnil svoj sen - objavil Tróju. Podarilo sa mu to. Úspešný burzový maklér Paul Gauguin zavesil obchod na klinec, aby sa mohol venovať svojej najväčšej vášni - výtvarnému umeniu. Wallace Stevens pracoval v špičkových bankových pozíciách a celé roky nik netušil, že je básnik a skvelý. Ako sa vy pozeráte na prepojenie racionálnych čísel a imaginatívnej sféry umenia? Alebo inak - máte aj vy svoju "Tróju?"
Existuje niečo, čím som sa už v posledných rokoch zaoberal a čomu by som sa chcel venovať po odchode do dôchodku. Na Slovensku sa Rakúšan veľmi rýchlo cíti ako doma. Je však až nepredstaviteľné, s akou predpojatosťou či ignoranciou berie Rakúsko svojich východných susedov, ako málo vedomostí má o nich. Začali sme preto cez neformálne kanály otvárať tému, čo vlastne môže urobiť Rakúsko pre Slovensko. Nie cez politiku, cez oficiálne kanály, ale práve po neformálnych linkách. Väčšina Rakúšanov, podobne ako väčšina Slovákov, sa pozerá na západ. Dnes ide veľmi málo ľudí dovolenkovať na Ukrajinu alebo do Bieloruska. Pre Rakúšanov sú Tatry alebo Slovenský raj krásne na obrázku, ale len máloktorí sa tam pôjdu pozrieť aj osobne. Západná orientácia existuje a zostane, to je fakt. Na druhej strane patria Slováci, podobne ako iní susedia Rakúska k rovnakému kultúrnemu naturelu. Slováci sú pyšní na mnohých Slovákov, ktorí sa preslávili v zahraničí a Rakúšania na svojich rovnako. Stačí sa pozrieť, koľko má Rakúsko nositeľov Nobelových cien, ani jeden z nich však nežil v čase odovzdania ceny v Rakúsku. Niečo podobné by sme našli aj na Slovensku, čiže aj v tom sme si podobní. Musíme teda nájsť spôsob, aby sme si lepšie rozumeli, aby sme sa lepšie chápali, žijeme v rovnakom kultúrnom priestore. Myslím si, že to je vec, ktorá určite stojí za to, aby sa jej človek venoval. Nie som na to sám. Je oveľa viac starších cudzincov, ktorí cítia to isté a chcú tiež pre zlepšenie niečo urobiť.
l Cena Tatra banky za umenie si získala prestíž nielen pre profesionálny marketing, ale najmä preto, že ju
získavajú osobnosti, ktoré po poli umenia len zľahka neprebehli, ale naozaj na ňom nechali hlbokú a krásnu stopu. Akú váhu pripisuje
Tatra banka podpore umenia na Slovensku?
Pôvodným motívom vzniku celého projektu bolo skôr stretnutie klientov. Pamätám sa, ako sme si vtedy hovorili, že potrebujeme dobrú zahraničnú skupinu či už hudobnú alebo tanečnú. Popri tom sme uvažovali, že odovzdáme menšiemu počtu umelcov cenu spojenú aj s finančným ohodnotením. Naozaj to mal byť len vedľajší produkt. Situácia sa zmenila do tej miery, že v posledných rokoch veľmi aktívne podporujeme slovenských umelcov. Dá sa diskutovať, či takáto forma je najlepšia, v každom prípade, ale ide o úprimnú snahu podporiť slovenské umenie, kultúru a verejne pomenovať jej významných predstaviteľov. Sprievodný program celého podujatia sa snažíme už 10 rokov skladať so zaujímavých vystúpení najmä českých a slovenských umelcov a máme za to, že slovenskú produkciu budú aj naši slovenskí klienti vnímať a oceňovať viac ako keby sme dávali priestor "zahraničným hviezdam". To nemá nič spoločné s nacionalizmom. V zjednotenej Európe musí mať kultúra jednotlivých štátov svoje miesto a veľké európske spoločnosti by jej rozvoju mali pomáhať.
l Čítala som jeden názor, že ideály sme vymenili za priority. Ako vy vidíte 21. storočie z tohto uhľa pohľadu?
Obávam sa, že svet, v ktorom chýbajú ideály, nesie nebezpečenstvo materializácie všetkého. Bohužiaľ sa to tak deje a hlavne mládež smeruje k tomuto stavu. Myslím, že by sme mali ísť za ideálmi či už v kultúre alebo v poznávaní. Dúfam, že v dunajskoeurópskej oblasti dokážeme ísť za ideálom dobrého spolunažívania a kultúrnej pestrosti či už ide o Rakúsko, Moravu, Čechy, Maďarsko, Slovensko.
l V prestížnom hodnotení týždenníka Trend ste niekoľko rokov stáli pevne na stupni víťazov na najvyššej priečke. Chcete sa naň vrátiť?
V histórii tejto ceny sme štyri razy vyhrali a nikdy sme neskončili horšie ako tretí. Špičku slovenského bankovníctva sme nikdy neopustili, ale rešpektujeme konkurenciu a samozrejme, sa pokúšame spraviť všetko preto, aby sme ocenenie Banka roka od Trendu opäť získali. V čase, keď sa táto cena začínala udeľovať, pracovali štátne banky veľmi pomaly a práve toto ocenenie malo byť signálom pre klientov, že existuje aj iná cesta. V súčasnosti už ide o to, kto je efektívnejší, kto lepšie narába so svojimi zdrojmi, takže nejde len o veľkosť. Byť najväčší je pre nás malý cieľ, my chceme byť stále predovšetkým najlepší ako sa len dá.
Eva Reiselová
