Medzi Novým Mestom nad Váhom a Myjavou ležia staroturianske kopanice. Ľudia tu žili v usadlostiach, ktoré boli roztrúsené po kopcoch. Dodnes sa zachovali názvy kopaníc podľa mien osadníkov: Drgoňová a Durcová dolina, Koštialovci, Nemcovci, Samkovci a podobne. Obyvatelia sa tu väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Cez zimu vyrábali drevený riad a košíky.
Dnešné kopanice vyzerajú rovnako malebne. Sem-tam roztrúsené domčeky, na lúkach sa pasú kozy a ovečky. Okolo prekrásna príroda a miestni hospodári s plachtami na chrbtoch nosia trávu pre zajace.
Stará Turá
Kopanice však v súčasnosti vôbec nie sú také idylické. V dvadsiatych rokoch minulého storočia začali v Starej Turej stavať Chiranu - závod na výrobu zdravotníckej techniky. Ráz kraja sa zmenil, väčšina obyvateľov sa zamestnala v meste a o roľníčenie strácali záujem. Počas socializmu sa väčšina majetkov stala súčasťou roľníckeho družstva. Mladí sa odsťahovali do novopostavených panelákov v meste. Kraj sa industrializoval a relatívne prosperoval.
V deväťdesiatych rokoch sa Chirana rozpadla a o zamestnanie prišla väčšina obyvateľov. Mladí ľudia z kraja poodchádzali a kopanice upadli. Nezamestnanosť sa v tomto období pohybovala okolo 20 percent.
Súčasný primátor mestečka Ján Kišš sa rozhodol, že Starú Turú a kopanice oživí. "Podarilo sa nám sem dotiahnuť nemeckého investora, ktorý chce zamestnať 500 ľudí," hovorí Kišš. "Jednotlivé podniky v areáli Chirany sa stabilizovali. Zrazili sme nezamestnanosť pod deväť percent. Momentálne sem prichádzajú ďalší nemeckí a francúzski investori. Ak sa to podarí verím, že tento región ožije."
Radní mesta majú predstavy jasné. Chcú vytvoriť pracovné príležitosti, čím by sa kraj mohol stať bohatším. Na okolité kopanice by sa mohli nasťahovať ľudia a kraj by bol zaujímavý pre turistov.
"V každom regióne je niečo, na čo by sme mohli byť pyšní a hrdí, len to nevieme
predať," dodáva Kišš. "Vláda momentálne vytvára podmienky pre priemyselné parky. Zabúdajú však, že ľudia žijú aj na vidieku. Ak v regióne nie je vybudovaná infraštruktúra, cesty sú samé jamy, chýba voda, kanalizácia a plyn, aj tí, ktorí by chceli pôsobiť v cestovnom ruchu, sem jednoducho ľudí nepritiahnu."
Kopanice ľudia
opúšťajú
Pozemky a domy chátrajú. Ujo Durec býval aj s rodinou celé roky v Drgoňovej doline. V Starej Turej mu ponúkli byt a tak sa presťahovali do činžiaku. V Drgoňovej doline a v Topoleckej mu Zostalo malé gazdovstvo. Pred niekoľkými rokmi pracoval na Hrašnom ako stolár. Po šichte chodieval obrábať svoje políčko a hydinu a večer sa vracal do paneláku. Dnes je už na dôchodku. Na gazdovstvo dochádza i naďalej. "Dom, v ktorom sme bývali na kopaniciach, bol už malý. Chceli sme žiť v meste. Hospodárstvo sme si nechali. Baví ma to. Je to však náročné, čo ušetrím na vypestovaní zeleniny či chove sliepok, to miniem na benzín," hovorí Durec. Jeho syn už o kopanice záujem nemá. Podniká v meste a o polia a hydinu sa starať nebude. Podobne rozmýšľajú aj ostatní.
Ján Zeman z Durcovej doliny na kopaniciach zostal. Na pozemkoch začal pestovať vŕbu na pletenie košov. Do doliny sa priženil. Košikárstvu sa venuje popri stálom zamestnaní na železnici v Novom Meste nad Váhom. "Toto remeslo je na ústupe, kedysi patrilo k bežnej zručnosti gazdov," hovorí Zeman. Košikár sa rozhodol, že zaučí aj nasledovníkov. Usporadúva kurzy, na ktoré sa hlásia traja až piati adepti. Väčšina z nich pri tomto koníčku zostane.
Pre staroturiansky kraj sú najtypickejší varechári a tokári. Originálne drevené výrobky si turisti od výrobcu môžu kúpiť v Topoleckej či Drgoňovej doline alebo neďalekých Podkozinciach a Ľubine. Košikári žijú v Durcovej doline a na Rudníku. Stačí sa spýtať na remeselníka a miestni presne vedia, kam vás majú poslať.
O rozvoj súčasných kopaníc sa až na výnimky starajú chalupári, ktorí sem chodievajú aj 20 rokov. Veľa domov sa snažia zrekonštruovať a zachovať ich pôvodný ráz. Prevažujú medzi nimi Bratislavčania.
Hasiči - osvetári
aj kultúrnici
Jednou zo zvláštností kopaníc sú požiarnici. Takmer v každej osade sa nachádza hasičská zbrojnica, ktorá fungovala ako miestna kultúrna ustanovizeň. Dnes sú už poniektoré zrušené. Tie, ktoré existujú, sú ešte stále miestom stretnutí domácich.
Kopaničiarski hasiči sú úspešní. V celoslovenských súťažiach sa umiestňujú na popredných miestach. Po súťaži sa zvyčajne koná hasičský bál - a ten si netreba nechať ujsť.
Okrem dobrej domácej slivovice tu zažijete nefalšovanú zábavu ako vystrihnutú z Formanovho filmu Hoří, má panenko. Najbližšia hasičská súťaž bude v júni v Drgoňovej doline a 10. - 11. júna sa chystá v Starej Turej jarmok.
Osud staroturianských kopaníc je neistý. Sú však krásne a výnimočné. Ako povedal ujo Durec: "Niekto to tu bude musieť zase pokúpiť. Veď to nenechajú len tak spustnúť."
MILICA PÁLFYOVÁ
FOTO - AUTORKA
Kam na kopaniciachV Starej Turej vzniklo turistické informačné centrum. Poradia vám, kde sú cyklotrasy, turistické chodníky alebo iné zaujímavosti v kraji. Jedným z najväčších lákadiel letnej turistiky sú dve jazerá - prvý a druhý Dubník. Ležia hneď vedľa Starej Turej. V rekreačnom stredisku Dubník sa nachádza autokemping s turistickou ubytovňou, reštaurácia, dva hotely a Milošova chata. Najväčším hotelom je Sanus, ktorý stojí hneď pri vode. Pri prvom Dubníku je vytvorená pláž a k dispozícii je aj požičovňa lodiek. Druhý Dubník je neupravovaný, ale zato poskytuje ničím nerušený pocit divočiny a je rajom pre rybárov. Dno je síce bahnité, ale ak to prekonáte, voda je príjemná ako maslo.
Staroturianske kopanice sú známe rôznymi pamätníkmi z odboja. Určite zaujímavou vychádzkou bude návšteva obce Nartie, ktorá bola počas druhej svetovej vojny vypálená. V obci je centrálny pamätník a na kopcoch v okolí sú menšie. Cez Nartie vedie žltá trasa podjavorinskej päťdesiatky, ktorá sa končí v Starej Turej. V októbri sa koná pochod pamätníkmi Bielych Karpát. Pripravuje ho miestna organizácia mladých turistov. Upravili si starý partizánsky bunker, ktorý je v takzvanom Vetešovom jarku pri Búzikovcoch na lazoch.
Za zmienku stojí aj Čachtický hrad, ktorý síce na kopaniciach neleží, ale zo Starej Turej vás tam odvezie motorový vláčik. Vhodné je vystúpiť vo Višňovom a nie priamo v Čachticiach. Odtiaľ je cesta krajšia. Zo Starej Turej sa dá urobiť výstup aj na Bradlo k mohyle M. R. Štefánika. Pochod trvá okolo šesť hodín, ale je bez väčšieho stúpania.
Rovnako ako pre peších turistov, môžu byť kopanice aj rajom cykloturistov či v zime vyznávačov bežkovania. Trasy sú značené, ale nijako zvlášť upravované. (map)
