Ani spis biskupa Júliusa Fila napriek tomu, že má takmer 200 strán, nie je kompletný. Záznamy zo schôdzok ani to, čo na nich hovoril, v spise nie sú. Väčšinu spisu tvoria návrhy na vycestovanie a ich schvaľovanie viacerými zložkami ŠtB, aj bojom proti vnútornému nepriateľovi.
Pred každou cestou do zahraničia, ktorých bolo niekoľko za rok, Filo dostal inštruktáž, niektoré sú podpísané jeho krycím menom Julo.
ŠtB ho získala pre cirkev, lebo chcela čo najviac informácií o evanjelikoch. Filo si mal presne všímať, kto ako v zahraničí vystupuje, kto sú predstavitelia jednotlivých organizácií, ktoré navštevoval. V inštruktáži boli aj také veci, aby si dával pozor v hoteli, alebo ako má vystupovať, keby sa ho snažil kontaktovať niekto z cudzej rozviedky. Pri spolupráci s ním chcela ŠtB využiť to, že túži po kariére.
Filo spoluprácu podpísal v budove Krajskej správy ZNB v Bratislave 28. júna 1976. Potom dostal telefónne číslo, na ktoré môže v prípade nutnosti zavolať, a prvú úlohu - vypracovať správu zo zasadnutia Kresťanskej mierovej konferencie v Prahe.
Prvú 300-korunovú odmenu dostal Filo v apríli 1978 k meninám od operatívneho pracovníka podporučíka Jozefa Šmička aj za to, že sa "svoje úlohy snaží plniť zodpovedne".
V novembri 1978 podľa ŠtB Filo zrejme z nedbanlivosti zamlčal v Rakúsku schôdzku s kazateľom neznámej sekty. Fila udal iný tajný spolupracovník Adam.
Vo februári 1981 Šmičko píše, že Filo nemá správny vzťah k spolupráci a "berie ju skôr ako nutné zlo, čo je dôsledok jeho výsadného postavenia medzi mladými farármi".
"Počas schôdzky je potrebné menovaného vyťažovať a vyhnúť sa mnohým filozofickým otázkam, ktoré má sklony rozoberať," píše eštebák v tom istom vyhodnotení. Eštebáci sa zamerali na jeho ešte lepšiu výchovu.
Podľa jedného záznamu o prevzatí spisu napísal Filo 118 listov vlastnoručných správ. V roku 1984 už mali vlastnoručné správy 277 listov. V roku 1982 nový riadiaci dôstojník Monsberger píše, že Filove informácie sú presné a dobré, aj keď sa od neho "veľmi ťažko získavajú informácie o jeho najbližšom okolí na pracovisku alebo v zbore". Aj preto ho považovali za nevhodného na vedenie spravodajských hier.
V roku 1982 dostal k narodeninám vecnú odmenu v hodnote 315 korún. Ďalšie vecné dary za 265 a 250 korún dostal o rok na to k meninám aj k narodeninám. Tak to pokračovalo aj ďalšie roky. Odmena má byť "povzbudením do ďalšej spolupráce s bezpečnostnými orgánmi".
V roku 1986 odišiel do Ženevy a jeho spis prevzala rozviedka. Jej materiálmi zatiaľ Ústav pamäti národa nedisponuje. (mož)
