FOTO - ČTK
Preslávilo ho viacero prác, ale najmä román Budenbrookovci. Thomas Mann sa narodil v 19. storočí - 6. júna 1875. Odvtedy uplynulo 130 rokov.
Mann sa narodil v Lübecku, jeho otec bol senátorom a podnikateľom. Deťom určil pri výchove tvrdé pravidlá, proti ktorým sa nesmelo namietať. Výchova viedla k vzbure, traja súrodenci prekročili spoločenské konvencie. Thomas a Heinrich sa stali spisovateľmi, sestra herečkou.
Thomasove sestry spáchali samovraždu. Thomas v živote konvencie dodržiaval, ale vo svojich knihách danú spoločnosť kritizoval. Jeho kritika je nemilosrdná, ale nie rozvracajúca. Spoločnosť sa po prvej svetovej vojne rozvracala sama.
Mann spočiatku nebol za demokraciu, predvojnové cisárske Nemecko mu bolo blízke, ale vojna mu otvorila oči. Postupne sa stal demokratom a začal tušiť, že jeho
vlasť sa rúti do priepasti. Útekom z reality bolo dielo Čarovný vrch - švajčiarske pľúcne sanatórium mu umožnilo uvažovať o literatúre a zmysle života. Novela Mário a kúzelník je už obrazom doby a vytušil v nej nástup nacizmu s jeho postupným ovládaním ľudských duší.
V roku 1933 Mann emigroval do Švajčiarska. V Nemecku ho zbavili občianstva, a preto prijal ponuku a stal sa občanom Československa. Vojna všetko zmenila - vyhnala ho z Európy do USA. S bratom sa síce americkým pomerom prispôsobovali ťažko, ale presadili sa. Thomas začal prednášať literatúru na univerzitách a písal ďalšie knihy. Priviedol si aj rodinu a silno sa držal európskeho životného štýlu a spoločenských konvencií. Nikdy sa nepridal k americkej umeleckej bohéme a čakal na návrat na starý kontinent. V rozhlasových prejavoch v nemčine burcoval proti nacizmu a stal sa vlastne politickým analytikom hitlerovského Nemecka.
V literatúre sa vrátil k histórii - Jozef a jeho bratia sú mravným posolstvom a prejavom viery v návrat dobra a čestnosti do života. Mann sa zdokonalil v jazyku - nemčina ako literárny jazyk mu veľmi vyhovovala. Ukážkou brilantného štýlu je dielo Lotta vo Weimare. Venoval sa aj Goetheho tvorbe a nemeckým hudobným klasikom.
Po skončení vojny sa do Európy naozaj vrátil. Zruinované Nemecko často navštevoval, jeho domovom sa však stalo neutrálne Švajčiarsko. Jeho vlasťou bola celá Európa, jeho dušou Nemecko - ale Nemecko jeho predstáv.
Tesne po vojne ešte vyšiel ďalší skvelý román Spoveď hochštaplera Felixa Krulla, na tému trochu odťažitú od ťažkých povojnových pomerov. Rafinovanosť, ktorou je obdarený Mannov hrdina, ktorý chce za každú cenu zbohatnúť, je sympatická a odpudzujúca zároveň. Prežiť v kastovanej spoločnosti, kde dominujú majetky, je však pre chudáka bez amorálnosti takmer nemožné. Krull má o morálke vlastné predstavy a nikdy sa nevzdáva.
Za svoju tvorbu Thomas Mann v roku 1929 získal Nobelovu cenu. Vtedy už bola na svete aj novela Smrť v Benátkach, ktorá sa od celej tvorby spisovateľa líši. Je emocionálna a realizmus v nej slúži len na opis prostredia. Opisy pocitov starnúceho spisovateľa a odvaha vstúpiť do najtajnejších zákutí mužskej duše svedčia o mnohostrannosti Mannovho talentu.
Všetky významné diela bratov Mannovcov, ale najmä Thomasove, boli preložené do viacerých jazykov. Dielo Budenbrookovci pre svoju tvrdú kritiku meštiactva, obmedzovania osobných pocitov a podriadenosti sa spoločenským konvenciám, mohlo vyjsť i v socialistickom bloku, kde sa v analýzach vždy zdôrazňovalo, že ide o kritiku buržoáznej spoločnosti. Hlbšie a precíznejšie kritiky pochopili, že kniha je kritikou obmedzovania osobnej slobody, ktorého sa socializmus dopúšťal v ďaleko väčšej miere ako meštiacka spoločnosť.
"Čo ste vy vlastne? (...) Keď jeden z vás vypije pivo, druhý strčí do vrecka podvodne získaných tisíc mariek a tretí povyťahuje z kdekoho rozumy, môžete sa zobrať do postele. Nie ste tu na nič iné. Veď kto z vás je človek?" píše Mann.
Thomas Mann zomrel v roku 1955 v Zürichu. Jeho tvorba zviazaná s prvou polovicou 20. storočia má však vždy čo povedať a jeho dokonalý literárny jazyk zostáva hodným obdivu.
Zajtra - anonymní alkoholici
