"V tejto krajine by si o vás ľudia pomysleli, že ste sa zbláznili, ak by ste prišli s referendom o zmluve, ktorá už jednoducho neexistuje," zhrnul pre BBC Kenneth Clarke, jeden z mála konzervatívcov naklonených užšej spolupráci v Európskej únii.
Tony Blair strávil uplynulý týždeň na dovolenke v Taliansku. Z ústrania sledoval krach vo Francúzsku a v Holandsku. "Ústava je síce dôležitá, ale pred úniou stoja ešte dôležitejšie problémy," povedal. Druhý polrok, keď Británia preberie predsedníctvo v únii, čaká naň úloha zmierovateľa.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi zrejme počítal s tým, že podobne ako Francúzi či Holanďania by o rok na jar hlasovali aj Briti. O ústave mali rozhodovať ako poslední v Európe. V tohtoročnej predvolebnej kampani sa o únii a ústave takmer nehovorilo. Blair túto tému vylúčil tak, že sľúbil voličom hlasovanie až v roku 2006. Ak by ústavu v ostatných krajinách schválili, apeloval by zrejme, že Briti sa stanú hrobármi spoločnej ústavy. Teraz je všetko inak.
Veľkú skepsu nad úniou aj ústavou dlhodobo potvrdzujú všetky prieskumy verejnej mienky, minulý týždeň bolo až 72 percent z voličov pripravených povedať jej "no".
Odmietnutie ústavy v referende malo predznamenať Blairovu rozlúčku s veľkou politikou a nástup ministra financií Gordona Browna. Teraz si na odchod z Downing street musí vybrať inú zámienku. Jeho blízky spojenec a eurokomisár Peter Mandelson pre televíziu ITV povedal, že by Blair mohol pri moci zostať o tri roky dlhšie, ako sa predpokladalo, aby pomohol únii z krízy. Premiér chce navyše dotiahnuť rozvojovú pomoc Afrike a zatiaľ všetko naznačuje, že tomuto poslaniu je oddanejší ako záchrane únie. Práve teraz o Afrike rokuje s Georgeom Bushom.
