Nádherné arióza, mohutné zborové scény, sila emócií, jemný džezový opar. Že opera 20. storočia nie je elitné umenie pre hŕstku vyvolených, dokázal jeden z najväčších skladateľov anglickej histórie Benjamin Britten aj v dráme Peter Grimes. K slovenskému divákovi sa dielo, ktoré víťazne prechádza poprednými opernými scénami, dostáva šesťdesiat rokov po svojom vzniku.

Brittenove postavy sú obeťami spoločenského nepochopenia. Ako homosexuál s ním mal určite dostatok osobných skúseností. Režisérovi Martinovi Bendikovi prešlo za krátky čas rukami viacero kontroverzných hrdinov. Modrofúz, Attila, Grimes. Ctižiadostiví, nepochopení, zlyhávajúci.

Bendikova koncepcia posúva dej z pokryteckého malomeštiackeho prostredia anglického rybárskeho mestečka do súčasného hamburského prístavu. Paradoxne, aktualizácia skôr oslabila, ako umocnila výpovednú hodnotu diela. Nie v rovine zámeru, ale jeho realizácie.

Brittenova spoločnosť je pokrytecká, Bendikova ilustratívne skazená. Konflikt sa tým splošťuje, zlo sa prvoplánovo odkrýva. Nemravnosť je účinnejšia v náznaku než s koženou minisukničkou, trčiacimi podväzkami a lascívnymi pohybmi. Okrem týchto výhrad potvrdzuje Martin Bendik povesť výtvarne cítiaceho režiséra. Spolu s Alexandrou Gruskovou maľujú pôsobivé moderné veľkoplošné plátna.

V kontrapunkte s pochmúrnym javiskom hýri orchestrálna jama farbami. Peter Grimes nadväzuje na líniu výborných hudobných naštudovaní šéfdirigenta Jaroslava Kyzlinka. Po Alcine a Rusalke si môže pripísať ďalšiu výbornú za dynamicky bohaté, technicky precízne naštudovanie diela z hudobnej proveniencie mimo oblasti skúseností nášho divadelného orchestra.

Pochvala patrí aj zbormajsterke Nadi Rakovej, ktorá rozsiahly a náročný zborový part pripravila na kvalitnej úrovni.

Medzi protagonistami dominoval hosťujúci Jan Vacík v postave Petra Grimesa. Pár problémových vypätých výšok neprekrylo mohutnosť expresie a spätosť s postavou, patriacou medzi jeho "glanznumerá". Hoci alternujúci Michal Lehotský spieva part bez problémov, vzhľadom na mladosť mu nemôže dať potrebnú drsnosť, ťažko ho štylizovať do pozície skrachovanca, chytajúceho sa poslednej životnej šance.

Martin Babjak je výraznejším, charizmatickejším Balstrodom ako František Ďuriač. Výkon oboch Ellen (Eva Šeniglová, Yvetta Tannenbergerová) neurazil ani neoslnil. Spomedzi početných svojráznych postavičiek, ktorými Britten zaľudnil svoj príbeh, vynikla najmä čarovná figúrka Denisy Šlepkovskej (protivná Pani Sedleyová), ale aj Marta Beňačková, Ján Ďurčo, Martin Malachovský a ďalší.

Za najnovší prírastok do repertoáru sa Opera SND hanbiť nemusí. Vzhľadom na prerušenú tradíciu uvádzania opery 20. storočia je výsledok najmä po hudobnej stránke viac než dobrý.

Opera SND * Benjamin Britten: Peter Grimes * Hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink * Zbormajsterka: Naďa Raková * Choreografia: Dana Dinková * Scéna: Alexandra Grusková * Kostýmy: Mona Hafsahl * Réžia: Martin Bendik * Premiéra: 3. a 4. júna

Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁAutorka je operná kritička)