Max Tundra alias Ben Jacobs ovláda niekoľko tradičných akustických nástrojov a zároveň má veľkú slabosť pre elektroniku. Spoznáte ho podľa prepracovaných skladieb, v ktorých sú nápadito skombinované prvky experimentálnej hudby a popu. Dosiaľ vydal dva albumy: Some Of The Best Friends You Turned Out To Be (2000) a Mastered By Guy At The Exchange (2002) plus niekoľko úspešných singlov, ktoré britská hudobná kritika označila výrazom "dobrodružný brain-pop".

FOTO - DOMINO/ WEGART

Tento piatok sa začne hudobný festival Wilsonic. Jedným z headlinerov prvého večera, vlastne aj celej akcie, bude Angličan Ben Jacobs, ktorý sa na medzinárodnej scéne pohybuje pod pseudonymom MAX TUNDRA. Na Slovensku už hral pred štyrmi rokmi a práve pre návštevníkov Wilsonicu. Medzitým stihol nahrať druhý album a teraz sa sem vracia. Dosť dôvodov na to, aby poskytol telefonický rozhovor pre denník SME.

Na Slovensko prichádzate koncertovať po druhýkrát. V čom bude rozdiel?

"Spomínam si, že som zahral iba krátky set, ale vtedy som to skrátka tak robil. V jednej pesničke bolo množstvo nápadov a za pol hodiny ich zaznelo akurát toľko, aby sa ľudia nezačali cítiť unavení. Teraz plánujem hrať okolo jednej hodiny. Odkážte všetkým, čo sa chystajú na koncert, že ich čaká špeciálny tanec (smiech)."

Považujete prekvapenia v hudbe za také dôležité? Prečo?

"Väčšina hudby ma začne rýchlo nudiť, a preto si myslím, že ako tvorca musím pripraviť skladby čo najpestrejšie. Mám rád prudké zmeny, a tak napríklad hľadám spôsob, ako zlepiť prvky rocku s rýchlym breakbeatom. Na koncertoch sa snažím prekvapovať nielen divákov, ale i sám seba."

To platí aj o nahrávkach?

"Hej. Na debutovom albume som sa v každej jednej skladbe snažil vymyslieť úplne iný, nový hudobný štýl. Pri druhej nahrávke som vychádzal už z existujúcich štýlov."

Druhý album ste vydali v roku 2002. Najvyšší čas urobiť nový, nie?

"Už mám nejaké plány, ale jediné, čo zatiaľ viem na sto percent, je, že bude znieť úplne inak ako predchádzajúce nahrávky. Som perfekcionalista, nechcem púšťať z rúk polotovar."

To je naozaj jediný dôvod, prečo nenahrávate častejšie?

"Jedna skladba mi zaberie v priemere tak tri mesiace. Nechcem sa opakovať a programovanie nových podkladov je potom dosť prácne. Keď chcem navyše použiť nejaký akustický nástroj, väčšinou sa na ňom učím sám hrať."

Nie je jednoduchšie prizvať si štúdiových hudobníkov?

"To nemusí dopadnúť vždy najlepšie. Vlastné predstavy sa občas ťažko vysvetľujú iným a ľahko môžete stratiť kontrolu nad výsledkom. Ak si niečo nahrám sám, je to úplne iný pocit. Ale skúšam to aj inak - keď som robil Peel Sessions, zlepil som dohromady svoje dve staré a nové skladby a prerobil ich pre osemčlenný živý bigband. Na budúci rok ho plánujem dať opäť dohromady a vyraziť na turné."

Dokážete vyžiť iba z hudby, alebo robíte ešte aj niečo iné?

"Keď veľa hrávam v zahraničí a remixujem, tak áno. Inak mám takú príležitostnú kancelársku prácu. Iba z peňazí za nahrávky nežije veľa hudobníkov."

Rád vyhlasujete, že nenávidíte súčasný pop, kde je už po pár sekundách jasné, ako bude vyzerať zvyšok piesne. Väčšina ľudí má však opakovanie rada.

"Udržať hudbu stále sviežu je predsa najdôležitejšie! Inak ju nemá zmysel robiť, lebo potom produkujete zbytočný odpad. Vždy musíte mať pocit, že čo ste práve dokončili, je to najlepšie."

Niektorí ľudia tvrdia, že keď počujú niečo trápne, nakopne ich to, aby ukázali, že sa to dá urobiť omnoho lepšie. Je to aj váš prípad?

"Hudba, ktorú milujem, ma inšpiruje a veci, ktoré nenávidím, ma motivujú."

Môžete uviesť nejaké konkrétne príklady?

"Keď pozorne počúvate moje nahrávky, je to myslím dosť jasné (smiech)."

Oba albumy ste nahrali na Domine, ktoré vlani zviditeľnil obrovský úspech debutového albumu skupiny Franz Ferdinand. Ako sa starajú o ostatných "svojich" hudobníkov?

"Je to pochopiteľne vzrušujúci pocit, vydávať na jednej z najväčších nezávislých značiek v súčasnosti. Ja som tam vydával už predtým a nemienim na tom nič meniť. Som veľmi spokojný a zdá sa, že vydavatelia tiež."